História
Argentína je neodmysliteľnou súčasťou mapy futbalového sveta. Avšak jej výsledky na svetových šampionátoch sú ako na hojdačke. V roku 1930, na historicky prvom MS, dokráčali futbalisti tejto krajiny až do finále, kde podľahli domácej Uruguaji.O 4 roky neskôr, v Taliansku, Argentína dopadla oveľa horšie a musela sa uspokojiť s deviatou priečkou.
Ďalšie roky boli v znamení nezáujmu AFA, tamojšieho futbalového zväzu, a troch majstrovstvách sa Argentínčania vôbec nezúčastnili. Až v roku 1958 sa dostali do záverečne j fázy, ale rovnako tak ako o 4 roky neskôr vypadli už v skupine. MS 1966 naznačilo možnosť návratu k úspechu spred naraz dlhých 36 rokov. Štvrťfinále a celkovo 5. miesto však zatienili iné udalosti, spojené so škandalóznym správaním futbalistov v súboji o postup medzi posledné štyri tímy.
Práve tu, vo Wembley 23. júla 1966, začala nevraživosť prerastajúce v nenávisť medzi Anglickom a Argentínou.Teda zďaleka nie až pri vojnovom konflikte o Falklandské či Malvínské ostrovy o 16 rokov neskôr. Nemecký rozhodca Kreitlein vtedy zápas proste a jednoducho nezvládol. Bál sa konfliktu a sám ho spôsobil. Pískal všetko, snáď aj náznaky kontaktu dvoch hráčov. Tí nevedeli čo hrať a znervózneli práve tak ako ich arbiter. Všetko začalo tým, že v 35. minúte Kreitlein vylúčil Rattina. Ten nechcel opustiť ihrisko a s rozhodcom po dlhé minúty diskutoval. Spoločnú reč nenašli, jeden hovoril iba po nemecky, ten druhý za se španielsky. Debatovali tiež funkcionári, tréneri a hráči, Rattin si demonštratívne sadol na trávnik. Stretnutie pokračovalo, ale bolo po futbale.Ak teda v tomto prípade vôbec niekedy začal. Tréner Anglicka, sir Alf Ramsey, mal Smejko v rukáve, a to Hurst. Náhradník, ktorý naskočil za v tom čase najlepšieho strelca anglickej ligy Greaves, dal v 75. minúte postupový gól.
Zápas mal ešte dohru, FIFA pod vedením predsedu sira Stanleyho Rouse, samozrejme tiež Angličana, vyniesla tvrdé tresty. Tréner sir Alf Ramsey označil Argentínčana za zvieratá a táto škandalózne urážka sa riešila na diplomatickej úrovni. V Buenos Aires za vytrvalého dažďa čakalo na futbalistov viac ako 20 tisíc priaznivcov, ktorí svojich miláčikov oslavovali ako majstrami sveta a národných hrdinov.Celý deň skončil triumfálny cestou a prijatím v prezidentskom paláci.
Na MS 1970 Argentína nepostúpila, o 4 roky neskôr skončila ôsma. Na dom ácom šampionáte, v roku 1978 sa konečne dočkala. Stala sa majstrom sveta.
Po druhom mieste v skupine sa v druhej fáze argentínska reprezentácia stretla s Poľskom a porazila ho 2: 0. Neskôr remizovala s Brazíliou bez gólov a pred posledným kolom bola druhá o gól práve za Brazílčania. Tí skončili svoj posledný zápas v 18:30, kedy porazili Poľsko 3: 1. Argentína už vedela, že musí poraziť Peru minimálne 4: 0. Zápas začal v 19:15 a drvivá výhra 6: 0 znamenala postup do finále.Zuby škrípajúcich Brazília tak získava len bronz po víťazstve nad Taliansku, zatiaľ čo Argentína oslavuje, v predĺžení poráža Holandsko 3: 1 a stáva sa prvýkrát vo svojej histórii majstrom sveta.
Krokom späť je nasledujúci šampionát. Argentína síce postupuje zo skupiny, ale v druhej fáze jej Talianska a Brazílie nedajú šancu a s 11. miestom posielajú Albiceleste domov. O štyri roky neskôr Argentínčania všetko naprávajú. Postup zo skupiny, osemfinálovej víťazstvo nad Uruguajom 1: 0 a pamätné štvrťfinále. Odveta za Wembley, za Malvíny.Maradona dáva gól rúk "Boží", potom pridáva nemenej legendárny nekonečné sólo a nezabudnuteľnú bránku, Argentína vyhráva nad Anglicku 2: 1 a je v semifinále.
Tam bez problémov prekoná prekážku v podobe Belgicko, znovu po dvoch trefách Maradonu . Všetko uzatvára nádherné finále na Štadióne Aztékov a jeho 114 tisíc divákov. Obranca Brown a útočník Valdano posielajú svoj tím do dvojgólového vedenia, Rummenige a Voller priebehu 8 minút a 8 minút pred koncom vyrovnávajú. A aby tých osmičiek nebolo málo, tak v 88. minúte strieľa majstrovský gól Burruchaga!
S odretými ušami a z tretieho miesta postupuje Argentína zo skupiny na poslednom medailovom majstrovstvách.V Taliansku 1990 končí zlatá éra futbalu tejto krajiny. V 2. kole gól Canigii v 81. minúte vyraďuje z hry Brazílii, vo štvrťfinále a� � na penalty prekonáva po bezgólovej nude Juhoslávii. Tiež semifinálový súboj s Talianskom končí remízou, tentokrát 1: 1. Ďalšie penaltový súboj vyznel 4: 3 a hrdinom sa stal brankár Goycoechea, ktorý chytil posledné dva pokutové kopy. Vo finále Argentínčania prehrali s Nemeckom, keď jediný gól dňa dal v 85. minúte Brehme a oslabená Argentína, ktorá dohrávala v deviatich, už nedokázala zareagovať.
Ďalších päť šampionátov Argentína odohrala, nič moc naviac tomu nepridala.Postupne vypadla v osemfinále, štvrťfinále, v skupine a znova dvakrát za sebou vo štvrťfinále…Tento rok v Brazílii sa znovu čaká iná pesnička a rázne zatlačenie posledný dvacetiletky do najvzdialenejšieho kúta argentínskej histórie. Podarí sa jej to už na šiesty pokus?
Kvalifikácia
Dostať sa do Brazílie mala pre Argentínčana byť hračka. Najsilnejší konkurent sa kvalifikácia ako usporiadateľ nezúčastnil, a tak bola Albiceleste prisúdená úloha nespochybniteľného favorita. Tej nakoniec splnili, hoci nie tak suverénne, ako by ich kvality na papieri napovedali.
Po pohodové výhre na úvod s Peru prišiel nečakaný šok v podobe tesnej prehry vo Venezuele.Následná domáce remíza s Bolíviou ešte prehĺbila neistotu, či je kouč Sabella tým pravým, avšak od tej chvíle už Argentínčania zabrali. Šesť výhier, ktoré preložil iba jedna remíza, katapultovali favorita zóny CONMEBOL na prvé miesto, ktoré si už do konca kvalifikácia nenechali vyfúknuť napriek úspešnému ťaženie Kolumbijčanov.Takmer o tretinu z tridsaťpäť nastrieľaných gólov sa postaral istý Lionel Messi, ktorý tak ukázal, že v národnom drese konečne nachádza tie isté kvality, akými sa dlhé roky prezentuje v barcelonskom drese.
Na koho sa zamerať: Ángel di María
Kapitánom, najlepším strelcom a hlavnou hviezdou v jednom síce môže byť Lionel Messi, avšak titul hráča s najväčšou fazóny a najviditeľnejším herným pokrokom od MS v Južnej Afrike patrí bezpochyby Ángel di María.
Keď ho na ihrisku vidíte plynúť, vyvstane vám skôr alebo neskôr na myseľ otázka, kde v sebe vôbec berie takú energiu.S rovnakým zaujatím sa potýkali už Di María rodičia, ktorých trojročný syn ničil závratne rýchlo všetko, čo sa mu len priplietlo do cesty. Doktorský recepis znel jasne - nech skúsi hrať futbal. Od tej chvíle už volal pod neprebernú aktivitou svojho majiteľa len a len malý loptu.
Podobne ako Messi ani Di María nemal svoje futbalové začiatky jednoduché. V rodnom Rosaria síce jeho chudobná rodina zo štvrte La Ceramica mala sotva na živobytie, avšak na kopačky sa malému Angelo našťastie zložiť dokázala.
Di MARIEOVÁ matka Diana ho na tréningy vozila do susedstva na bicykli.Keď míňali mestský štadión, hovorievala mu "raz tu budeš hrať." Jeho otec Miguel, ktorý sa pýšil podobnými prednosťami ako syn, sa sám skoro presadil na prvoligovej úrovni, keby len nebolo vážneho zranenia kolena. Namiesto hnaný sa za loptou tak následných šestnásť rokov strávil v skladisku uhlie, netreba dodávať o koľko horšie podmienky išlo. Mladý Ángel mu už odmalička pomáhal, v pätnástich sa staral o objednávky aj o balenie uhlia do vriec.
V sedemnástich potom "FIDE", v preklade Rezance, dosiahol na svoj sen a dočkal sa debutu na Rosario Central.Keď sa dva roky nato ozvala lisabonská Benfica, dal si Ángel k srdcu otcovu radu, že "vlak tadiaľ prechádza len raz." Za podporu naprieč ťažkými časmi sa mu aj celému zvyšku rodiny odvďačil kúpou domu a finančným zabezpečením , aby Miguel už s tvrdou prácou nemusel pokračovať. Rovnako blízky vzťah má Di María aj so svojimi šiestimi priateľmi z detstva. V osemnástich rokoch si vtedy všetci nechali urobiť rovnaké tet ovanie (môžete ho zahliadnuť na Di MARIEOVÁ ľavom predlaktí), aby sa bez ohľadu na diaľku, ktorá ich od seba delí, cítili stále vo svojej blízkosti.
Netrvalo dlho a vychádzajúce hviezda argentínskeho futbalu sa presadila aj v reprezentácii.Najprv prišlo víťazstvo na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov v Kanade, kde vo finále Argentínčania s Di María v zostave prehrali Českú republiku, hoci po góle Martina Fenin po hodine hry prehrávali. Zlato z Olympijských hier v Pekingu bol ďalším z Di Máriových skorých úspechov, jeho gól vo finále sa dokonca ukázal byť tým víťazným.V roku 2009 si potom pripísal svoj prvý zásah aj v drese A tíme. "Bude jedným z najlepších na svete, vychutnávam si každý pohľad na jeho hru," rozplýval sa legendárny Diego Maradona, ktorý vtedy argentínsku reprezentáciu viedol.
Na minulom MS však Di María so svojimi výkony spokojný nebol. "Musím sa naučiť br� �niť, nedarilo sa mi zvyknúť si na pozíciu, ktorá pre mňa bola novou. Nehral som ani trochu dobre, som so sebou hrubo nespokojný," nadával si pracovitý stredopoliar, hoci vypadnutie Argentíny už vo štvrťfinále rozhodne nebola jeho chyba.Možno ale toto nepodarené majstrovstvá zafungovalo aspoň v tom ohľade, že na sebe Di María naozaj ešte viac zapracoval.
Katalyzátorom výkonov ortodoxného ľaváka - "Než center pravačkou je mi bližší aj Rabon" - sa stal prestup z Benficy do Realu Madrid. Ako je dobre známe, José Mourinho zbožňuje rýchle výbušné snaživých a Di María pod jeho vedením napriek skeptickým názorom fanúšikov čoskoro exceloval v základnej zostave. Avšak s odchodom Mourinha do londýnskej Chelsea sa Di MARIEOVÁ role v Reale stala neistou.Nepomohol tomu ani sám obscénnym gestom, keď bol na začiatku tohto kalendárneho roka vystriedaný za rekordnú letnú posilu Garetha Balea.
Avšak aj Carlo Ancelotti nakoniec pre Di Mariu našiel tú pravú úlohu, v ktorej sa jeho usilovnosť a takmer nevyčerpateľný fyzický fond bezo zvyšku našli. V stredu zálohy, rovnako ako teraz v argentínskej reprezentácii, doplňoval Di María ráznymi prieniky už tak nadupanou ofenzívu Realu, a zároveň si stíhal aj plniť defenzívne povinnosti.
Hráč, ktorý sníva o zavŕšenie hráčskej kariéry späť na Rosario Central, ide na majstrovstvá v najlepších rokoch a najlepšej forme svojho života.Koniec koncov raz dokonca počas kvalifikácie navliekol aj kapitánsku pásku. Áno, pozornosť sa bude sústrediť na Messiho, avšak Ángel Di María bude v ceste za vysnívaným titulom z Maracaná pre Alejandra Sabella bez preháňania rovnako tak kľúčovým hráčom.
Tréner: Alejandro Sabella
Päťdesiatdeväťročný Alejandro Mario Igalo Gerardo Sabella prežil na Argentínčana svojej doby mimoriadne pestrú hráčsku kariéru, na kt orú nadviazal ako tréner trochu nezvyklým spôsobom, ktorý ho v posledných troch rokoch vyniesol až ku kormidlu argentínskej reprezentácie.
Všetko ale pekne poporiadku.Ako odchovanec River Plate sa Sabella snažil preraziť z pozície ofenzívneho záložníka práve v slávnom argentínskom veľkoklubu. V ceste za presadením mu však dlhé roky stála klubová legenda Norberto Alonso, niektorými označovaný za najlepší AM, aké argentínsky futbal kedy poznal. Aspoň na rok po Alonsovo prestupe do Marseille sa Sabella podarilo pretlačiť do základnej zostavy, kde sa veľkou mierou podieľal na titule River Plate v ligovom predchodcovi Campeonato Metropolitano.Po skorom návrate Alonsa však znova zostal prikovaný k lavičke náhradníkov.
Príležitosť pravidelného nastupovanie, bez toho aby musel zmeniť klubové farby vo vlastnej krajine, dostal Sabella pomerne nečakanú - z Anglicka. Záujem totiž prejavil Sheffield United, ktorý podľa ku loárnych informácií najprv cielil na istého mladíka s menom Diego Maradona, avšak kvôli výške možnej prestupovej čiastky nakoniec Blades siahli po dvadsaťdvaročnej Sabella.Ten si v červenobielom pruhovanom drese odkroutil dve vydarené sezóny, v ktorých si v 78 zápasoch pripísal osem strelených gólov a zapísal sa navždy do pamäti fanúšikov Blades, ktorí v tom čase na podobné persony z južnej Ameriky neboli zďaleka tak zvyknutí, ako je tomu dnes.
Počas následného nevýrazného angažmán v Leedse vyzeral Sabella cestu späť domov. Vyslobodenie prišlo po roku z Estudiantes de la Plata, kde si "Pachorra" (leňochoda), ako sa Sabella kvôli chýbajúcej výbušnosti na ihrisku prezývali, vyhliadol tréner Carlos bilard. Pod jeho taktovkou si Sabella pripísal do kariérneho životopisu nielen dva ligové tituly, ale aj nahliadnutie do reprezentácie.Keď sa totiž v roku 1983 bilard stal šéfom Albiceleste, nominoval k niekoľkým priat eľským zápasom a Copa América z toho istého roku i svojho chránenca z klubovej úrovne.
Záverečné roky svojho už tak pestrého účinkovanie na zelených pažiti strávil Alejandro Sabella v brazílskom grémiách a mexickom Irapuato, kde v lete 1989 ukončil aktívnu hráčsku kariéru. Päť rokov nato sa už pustil do trenéřiny, avšak iba v úlohe vedľajšej. Sabella totiž spojil svoje sily so slávnym obrancom-kanonierom Daniel Passarella.Ako Passarellův asistent sa mohol zaučiť okrem iného práve u argentínskej reprezentácie, v talianskej Parme, uruguajskom národnom tíme, mexickom Monterrey či slávnom Corinthians v Brazílii. Ešte v roku 2006 si toto nerozlučné duo strihli spoločné pôsobenie v River Plate, ktoré doviedli k tretiemu miestu v prebiehajúcej Aperture.
Až v roku 2009, teda dvadsať rokov od doby, kedy zavesil kopačky na klinec, si Alejandro Sabella trúfol na svoje prvé samostatné angažmán.Pätnásteho marca s a stal hlavným koučom klubu, v ktorom strávil najdlhší úsek svojej hráčskej kariéry, teda Estudiantes. Úspech sa dostavil takmer okamžitý - ešte toho istého roku sa laplatští chopili trofeje za výhru Copa Libertadores. Na Majstrovstvách sveta klubov sa potom ukázala aj skvelá taktická pripravenosť celkov pod Sabellovým vedením, kedy Estudiantes zastavila až vo finále favorizovaná Barcelona, a to ešte po predĺžení! Rok nato prišiel triumf aj v domácej Aperture a všetko sa zdalo byť ružové. Vo februári 2011 však populárny tréner prekvapivo oznámil rezignáciu.Jednou z mnohých teórií, prečo tak urobil, mali byť nezhody s klubovým vedením, ktoré odmietalo vstúpiť na hráčsky trh a priviesť Sabella nového útočníka.
Následná reakcia fanúšikov aj hráčov samotných bola ohromujúca. Natoľko ohromujúce, že Sabella dokonca musel svoju rezignáciu nakrátko odvolať, avšak po ďalších rokovaniach hneď o d eň neskôr svoj úmysel skončiť definitívne potvrdil. Aby unikol z pazúrov špekulujúcich médií, mal Sabella namierené do Spojených arabských emirátov na lavičku celku Al Džazíra.V tej dobe však po neúspešnom predstavenie na Copa América skončil na poste trénera argentínskej reprezentácie Sergio Batista, AFA nezaváhala a Sabella logicky tejto ponuke nemohol odolať.
Prednosti
Jedným z prvých Sabellových krokov v novej funkcii bolo vymenovanie Lionela Messiho kapitánom. Toto rozhodnutie sa vzápätí ukázalo byť tým správnym, Messi si vzal pásku k srdcu, cítil väčšiu zodpovednosť za reprezentačné výsledky a v kvalifikácii išiel s desiatimi vstrelenými bránkami príkladom. Problém s distribúciou lôpt zo zálohy, ktoré chýbajú ekvivalent barcelonských Xaviho s Iniesta, nahradil Sabella rýchlosťou a priamočiarosťou.Skôr než v Barcelone si tak Messi musí v reprezentácii pripadať ako v Reale Madrid. Uv idíme, čo si na nás päťdesiatdeväť ročný Pachorra prichystá v Brazílii, rozhodne však možno (pri všetkej úcte k Diegu Maradonovi) konštatovať, že Argentína má na svojej lavičke ozajstného trénera.
Taktická prepracovanosť, ktorej sa pod Sabellovou taktikou pýšili Estudiantes , teraz ovládajú v rozostavení 4-3-3 aj Albiceleste, a ich dlhoročná najväčšie slabina, teda chabá defenzíva, by mala byť konečne minulosťou.K tomu prispievajú hlavne Javier Mascherano s Fernandom Gagom, ktorí v národnom drese oproti svojim klubovým farbám výkonnostne rastú aspon o dve poschodia a mali by poskytnúť dostatočnú základňu pre všetky chúťky, ktoré len argentínskou ofenzívu popadnú.
Netreba siahodlho popisovať, aký delostrelecký arzenál má Alejandro Sabella na brazílskom šampionáte k dispozícii. Už len špekulácie, či má na zisk zlatej kopačky pre najlepšieho strelca MS väčšie šance Messi, Agüero alebo nap ríklad Higuaín hovorí za všetko.K tomu si pridajte agilného Lavezziho, extravagantného Palacio či najlepšieho hráča tohtoročného finále Ligy majstrov Ángela di Maríu, a máte taký ofenzívnej kokteil, z ktorého sa musí robiť zle každej súperovej obrane.
Slabiny
Aj keď vďaka Sabellově prácu získal argentínsky tím svoju tvár a javí sa ďaleko kompaktnejšie, než ako tomu bolo pred štyrmi rokmi pod taktovkou Diega Maradonu, stále visí otázniky nad pevnosťou bielomodré defenzívy. Brankár Romero je síce neoddiskutovateľnú jednotkou, ktorá odchytal celú kvalifikáciu, avšak v kniežacom Monaku sa sotva pozrel na ihrisko, ako bola sezóna dlhá.Stoperské dvojica Garay - Fernández je neodohranie a zvlášť u Fernándeza panujú obavy, že jeho obmedzená pohyblivosť nepríde Albiceleste v neskoršej fáze šampionátu draho. Pre mladého ľavého beka Marcosa Roja navyše pôjde o prvý veľký turnaj v kariére. Predpokladaná zostava:
Romero - Zabaleta, Garay, Fernández, Rojo - Gago, Mascherano , Di María - Higuaín (Lavezzi), Messi, Agüero.
ako posledného účastníka F-skupiny sa pozrieme na adepta nielen na postup z nej, ale aj na víťazstvo celého šampionátu, slávnu Argentínu.Ako vždy aj tentoraz pôjde pod vedením Alejandra Sabella o káder nabitý hviezdami, do ktorého sa vôbec nezmestili hráči ako Tévez, Banega či Pastore. Argentínska púť za vytúženým prvenstvom začína zápasom s Bosnou…
História
Argentína je neodmysliteľnou súčasťou mapy futbalového sveta. Avšak jej výsledky na svetových šampionátoch sú ako na hojdačke. V roku 1930, na historicky prvom MS, dokráčali futbalisti tejto krajiny až do finále, kde podľahli domácej Uruguaji.O 4 roky neskôr, v Taliansku, Argentína dopadla oveľa horšie a musela sa uspokojiť s deviatou priečkou.
Ďalšie roky boli v znamení nezáujmu AFA, tamojšieho futbalového zväzu, a troch majstrovstvách sa Argentínčania vôbec nezúčastnili. Až v roku 1958 sa dostali do záverečnej fázy, ale rovnako tak ako o 4 roky neskôr vypadli už v skupine. MS 1966 naznačilo možnosť návratu k úspechu spred naraz dlhých 36 rokov. Štvrťfinále a celkovo 5. miesto však zatienili iné udalosti, spojené so škandalóznym správaním futbalistov v súboji o postup medzi posledné štyri tímy.
Práve tu, vo Wembley 23. júla 1966, začala nevraživosť prerastajúce v nenávisť medzi Anglickom a Argentínou.Teda zďaleka nie až pri vojnovom konflikte o Falklandské či Malvínské ostrovy o 16 rokov neskôr. Nemecký rozhodca Kreitlein vtedy zápas proste a jednoducho nezvládol. Bál sa konfliktu a sám ho spôsobil. Pískal všetko, snáď aj náznaky kontaktu dvoch hráčov. Tí nevedeli čo hrať a znervózneli pr áve tak ako ich arbiter. Všetko začalo tým, že v 35. minúte Kreitlein vylúčil Rattina. Ten nechcel opustiť ihrisko a s rozhodcom po dlhé minúty diskutoval. Spoločnú reč nenašli, jeden hovoril iba po nemecky, ten druhý zase španielsky. Debatovali tiež funkcionári, tréneri a hráči, Rattin si demonštratívne sadol na trávnik. Stretnutie pokračovalo, ale bolo po futbale.Ak teda v tomto prípade vôbec niekedy začal. Tréner Anglicka, sir Alf Ramsey, mal Smejko v rukáve, a to Hurst. Náhradník, ktorý naskočil za v tom čase najlepšieho strelca anglickej ligy Greaves, dal v 75. minúte postupový gól.
Zápas mal ešte dohru, FIFA pod vedením predsedu sira Stanleyho Rouse, samozrejme tiež Angličana, vyniesla tvrdé tresty. Tréner sir Alf Ramsey označil Argentínčana za zvieratá a táto škandalózne urážka sa riešila na diplomatickej úrovni. V Buenos Aires za vytrvalého dažďa čakalo na futbalistov viac ako 20 tisíc priaznivcov, k torí svojich miláčikov oslavovali ako majstrami sveta a národných hrdinov.Celý deň skončil triumfálny cestou a prijatím v prezidentskom paláci.
Na MS 1970 Argentína nepostúpila, o 4 roky neskôr skončila ôsma. Na domácom šampionáte, v roku 1978 sa konečne dočkala. Stala sa majstrom sveta.
Po druhom mieste v skupine sa v druhej fáze argentínska reprezentácia stretla s Poľskom a porazila ho 2: 0. Neskôr remizovala s Brazíliou bez gólov a pred posledným kolom bola druhá o gól práve za Brazílčania. Tí skončili svoj posledný zápas v 18:30, kedy porazili Poľsko 3: 1. Argentína už vedela, že musí poraziť Peru minimálne 4: 0. Zápas začal v 19:15 a drvivá výhra 6: 0 znamenala postup do finále.Zuby škrípajúcich Brazília tak získava len bronz po víťazstve nad Taliansku, zatiaľ čo Argentína oslavuje, v predĺžení poráža Holandsko 3: 1 a stáva sa prvýkrát vo svojej histórii majstrom sveta.
Krokom späť je nasledujúci šampionát. Argentína síce postupuje zo skupiny, ale v druhej fáze jej Talianska a Brazílie nedajú šancu a s 11. miestom posielajú Albiceleste domov. O štyri roky neskôr Argentínčania všetko naprávajú. Postup zo skupiny, osemfinálovej víťazstvo nad Uruguajom 1: 0 a pamätné štvrťfinále. Odveta za Wembley, za Malvíny.Maradona dáva gól rúk "Boží", potom pridáva nemenej legendárny nekonečné sólo a nezabudnuteľnú bránku, Argentína vyhráva nad Anglicku 2: 1 a je v semifinále.
Tam bez problémov prekoná prekážku v podobe Belgicko, znovu po dvoch trefách Maradonu . Všetko uzatvára nádherné finále na Štadióne Aztékov a jeho 114 tisíc divákov. Obranca Brown a útočník Valdano posielajú svoj tím do dvojgólového vedenia, Rummenige a Voller priebehu 8 minút a 8 minút pred koncom vyrovnávajú. A aby tých osmičiek nebolo málo, tak v 88. minúte strieľa majstrovský gól Burruchaga!
S odretými ušami a z tretieho miesta postupuje Argentína zo skupiny na poslednom medailovom majstrovstvách.V Taliansku 1990 končí zlatá éra futbalu tejto krajiny. V 2. kole gól Canigii v 81. minúte vyraďuje z hry Brazílii, vo štvrťfinále až na penalty prekonáva po bezgólovej nude Juhoslávii. Tiež semifinálový súboj s Talianskom končí remízou, tentokrát 1: 1. Ďalšie penaltový súboj vyznel 4: 3 a hrdinom sa stal brankár Goycoechea, ktorý chytil posledné dva pokutové kopy. Vo finále Argentínčania prehrali s Nemeckom, keď jediný gól dňa dal v 85. minúte Brehme a oslabená Argentína, ktorá dohrávala v deviatich, už nedokázala zareagovať.
Ďalších päť šampionátov Argentína odohrala, nič moc naviac tomu nepridala.Postupne vypadla v osemfinále, štvrťfinále, v skupine a znova dvakrát za sebou vo štvrťfinále…Tento rok v Brazílii sa znovu čaká iná pesnička a rázne zatlačenie posledný dvacetiletky do najvzdialenejšieho kúta argentínskej histórie. Podarí sa jej to už na šiesty pokus?
Kvalifikácia
Dostať sa do Brazílie mala pre Argentínčana byť hračka. Najsilnejší konkurent sa kvalifikácia ako usporiadateľ nezúčastnil, a tak bola Albiceleste prisúdená úloha nespochybniteľného favorita. Tej nakoniec splnili, hoci nie tak suverénne, ako by ich kvality na papieri napovedali.
Po pohodové výhre na úvod s Peru prišiel nečakaný šok v podobe tesnej prehry vo Venezuele.Následná domáce remíza s Bolíviou ešte prehĺbila neistotu, či je kouč Sabella tým pravým, avšak od tej chvíle už Argentínčania zabrali. Šesť výhier, ktoré preložil iba jedna remíza, katapultovali favorita zóny CONMEBOL na prvé miesto, ktoré si už do konca kvalifikácia nenechali vyfúknuť napriek úspešnému ťaženie Kolumbijčanov.Takmer o tretinu z tridsaťpäť nastrieľaných gólov sa postaral istý Lionel Messi, ktorý tak ukázal, že v národnom dres e konečne nachádza tie isté kvality, akými sa dlhé roky prezentuje v barcelonskom drese.
Na koho sa zamerať: Ángel di María
Kapitánom, najlepším strelcom a hlavnou hviezdou v jednom síce môže byť Lionel Messi, avšak titul hráča s najväčšou fazóny a najviditeľnejším herným pokrokom od MS v Južnej Afrike patrí bezpochyby Ángel di María.
Keď ho na ihrisku vidíte plynúť, vyvstane vám skôr alebo neskôr na myseľ otázka, kde v sebe vôbec berie takú energiu.S rovnakým zaujatím sa potýkali už Di María rodičia, ktorých trojročný syn ničil závratne rýchlo všetko, čo sa mu len priplietlo do cesty. Doktorský recepis znel jasne - nech skúsi hrať futbal. Od tej chvíle už volal pod neprebernú aktivitou svojho majiteľa len a len malý loptu.
Podobne ako Messi ani Di María nemal svoje futbalové začiatky jednoduché. V rodnom Rosaria síce jeho chudobná rodina zo štvrte La Ceramica mala sotva na ži vobytie, avšak na kopačky sa malému Angelo našťastie zložiť dokázala.
Di MARIEOVÁ matka Diana ho na tréningy vozila do susedstva na bicykli.Keď míňali mestský štadión, hovorievala mu "raz tu budeš hrať." Jeho otec Miguel, ktorý sa pýšil podobnými prednosťami ako syn, sa sám skoro presadil na prvoligovej úrovni, keby len nebolo vážneho zranenia kolena. Namiesto hnaný sa za loptou tak následných šestnásť rokov strávil v skladisku uhlie, netreba dodávať o koľko horšie podmienky išlo. Mladý Ángel mu už odmalička pomáhal, v pätnástich sa staral o objednávky aj o balenie uhlia do vriec.
V sedemnástich potom "FIDE", v preklade Rezance, dosiahol na svoj sen a dočkal sa debutu na Rosario Central.Keď sa dva roky nato ozvala lisabonská Benfica, dal si Ángel k srdcu otcovu radu, že "vlak tadiaľ prechádza len raz." Za podporu naprieč ťažkými časmi sa mu aj celému zvyšku rodiny odvďačil kúpou domu a finančným zabezpečením , aby Miguel už s tvrdou prácou nemusel pokračovať. Rovnako blízky vzťah má Di María aj so svojimi šiestimi priateľmi z detstva. V osemnástich rokoch si vtedy všetci nechali urobiť rovnaké tetovanie (môžete ho zahliadnuť na Di MARIEOVÁ ľavom predlaktí), aby sa bez ohľadu na diaľku, ktorá ich od seba delí, cítili stále vo svojej blízkosti.
Netrvalo dlho a vychádzajúce hviezda argentínskeho futbalu sa presadila aj v reprezentácii.Najprv prišlo víťazstvo na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov v Kanade, kde vo finále Argentínčania s Di María v zostave prehrali Českú republiku, hoci po góle Martina Fenin po hodine hry prehrávali. Zlato z Olympijských hier v Pekingu bol ďalším z Di Máriových skorých úspechov, jeho gól vo finále sa dokonca ukázal byť tým víťazným.V roku 2009 si potom pripísal svoj prvý zásah aj v drese A tíme. "Bude jedným z najlepších na svete, vych utnávam si každý pohľad na jeho hru," rozplýval sa legendárny Diego Maradona, ktorý vtedy argentínsku reprezentáciu viedol.
Na minulom MS však Di María so svojimi výkony spokojný nebol. "Musím sa naučiť brániť, nedarilo sa mi zvyknúť si na pozíciu, ktorá pre mňa bola novou. Nehral som ani trochu dobre, som so sebou hrubo nespokojný," nadával si pracovitý stredopoliar, hoci vypadnutie Argentíny už vo štvrťfinále rozhodne nebola jeho chyba.Možno ale toto nepodarené majstrovstvá zafungovalo aspoň v tom ohľade, že na sebe Di María naozaj ešte viac zapracoval.
Katalyzátorom výkonov ortodoxného ľaváka - "Než center pravačkou je mi bližší aj Rabon" - sa stal prestup z Benficy do Realu Madrid. Ako je dobre známe, José Mourinho zbožňuje rýchle výbušné snaživých a Di María pod jeho vedením napriek skeptickým názorom fanúšikov čoskoro exceloval v základnej zostave. Avšak s odchodom Mour inha do londýnskej Chelsea sa Di MARIEOVÁ role v Reale stala neistou.Nepomohol tomu ani sám obscénnym gestom, keď bol na začiatku tohto kalendárneho roka vystriedaný za rekordnú letnú posilu Garetha Balea.
Avšak aj Carlo Ancelotti nakoniec pre Di Mariu našiel tú pravú úlohu, v ktorej sa jeho usilovnosť a takmer nevyčerpateľný fyzický fond bezo zvyšku našli. V stredu zálohy, rovnako ako teraz v argentínskej reprezentácii, doplňoval Di María ráznymi prieniky už tak nadupanou ofenzívu Realu, a zároveň si stíhal aj plniť defenzívne povinnosti.
Hráč, ktorý sníva o zavŕšenie hráčskej kariéry späť na Rosario Central, ide na majstrovstvá v najlepších rokoch a najlepšej forme svojho života.Koniec koncov raz dokonca počas kvalifikácie navliekol aj kapitánsku pásku. Áno, pozornosť sa bude sústrediť na Messiho, avšak Ángel Di María bude v ceste za vysnívaným titulom z Maracaná pre Alejandra Sabella bez preháňan ia rovnako tak kľúčovým hráčom.
Tréner: Alejandro Sabella
Päťdesiatdeväťročný Alejandro Mario Igalo Gerardo Sabella prežil na Argentínčana svojej doby mimoriadne pestrú hráčsku kariéru, na ktorú nadviazal ako tréner trochu nezvyklým spôsobom, ktorý ho v posledných troch rokoch vyniesol až ku kormidlu argentínskej reprezentácie.
Všetko ale pekne poporiadku.Ako odchovanec River Plate sa Sabella snažil preraziť z pozície ofenzívneho záložníka práve v slávnom argentínskom veľkoklubu. V ceste za presadením mu však dlhé roky stála klubová legenda Norberto Alonso, niektorými označovaný za najlepší AM, aké argentínsky futbal kedy poznal. Aspoň na rok po Alonsovo prestupe do Marseille sa Sabella podarilo pretlačiť do základnej zostavy, kde sa veľkou mierou podieľal na titule River Plate v ligovom predchodcovi Campeonato Metropolitano.Po skorom návrate Alonsa však znova zostal prikovaný k lavi� �ke náhradníkov.
Príležitosť pravidelného nastupovanie, bez toho aby musel zmeniť klubové farby vo vlastnej krajine, dostal Sabella pomerne nečakanú - z Anglicka. Záujem totiž prejavil Sheffield United, ktorý podľa kuloárnych informácií najprv cielil na istého mladíka s menom Diego Maradona, avšak kvôli výške možnej prestupovej čiastky nakoniec Blades siahli po dvadsaťdvaročnej Sabella.Ten si v červenobielom pruhovanom drese odkroutil dve vydarené sezóny, v ktorých si v 78 zápasoch pripísal osem strelených gólov a zapísal sa navždy do pamäti fanúšikov Blades, ktorí v tom čase na podobné persony z južnej Ameriky neboli zďaleka tak zvyknutí, ako je tomu dnes.
Počas následného nevýrazného angažmán v Leedse vyzeral Sabella cestu späť domov. Vyslobodenie prišlo po roku z Estudiantes de la Plata, kde si "Pachorra" (leňochoda), ako sa Sabella kvôli chýbajúcej výbušnosti na ihrisku prezývali, vyhliadol tréner Carlos bilard. Pod jeho taktovkou si Sabella pripísal do kariérneho životopisu nielen dva ligové tituly, ale aj nahliadnutie do reprezentácie.Keď sa totiž v roku 1983 bilard stal šéfom Albiceleste, nominoval k niekoľkým priateľským zápasom a Copa América z toho istého roku i svojho chránenca z klubovej úrovne.
Záverečné roky svojho už tak pestrého účinkovanie na zelených pažiti strávil Alejandro Sabella v brazílskom grémiách a mexickom Irapuato, kde v lete 1989 ukončil aktívnu hráčsku kariéru. Päť rokov nato sa už pustil do trenéřiny, avšak iba v úlohe vedľajšej. Sabella totiž spojil svoje sily so slávnym obrancom-kanonierom Daniel Passarella.Ako Passarellův asistent sa mohol zaučiť okrem iného práve u argentínskej reprezentácie, v talianskej Parme, uruguajskom národnom tíme, mexickom Monterrey či slávnom Corinthians v Brazílii. Ešte v roku 2006 si toto nerozlučné duo strihli spoločné pôsobenie v River Pla te, ktoré doviedli k tretiemu miestu v prebiehajúcej Aperture.
Až v roku 2009, teda dvadsať rokov od doby, kedy zavesil kopačky na klinec, si Alejandro Sabella trúfol na svoje prvé samostatné angažmán.Pätnásteho marca sa stal hlavným koučom klubu, v ktorom strávil najdlhší úsek svojej hráčskej kariéry, teda Estudiantes. Úspech sa dostavil takmer okamžitý - ešte toho istého roku sa laplatští chopili trofeje za výhru Copa Libertadores. Na Majstrovstvách sveta klubov sa potom ukázala aj skvelá taktická pripravenosť celkov pod Sabellovým vedením, kedy Estudiantes zastavila až vo finále favorizovaná Barcelona, a to ešte po predĺžení! Rok nato prišiel triumf aj v domácej Aperture a všetko sa zdalo byť ružové. Vo februári 2011 však populárny tréner prekvapivo oznámil rezignáciu.Jednou z mnohých teórií, prečo tak urobil, mali byť nezhody s klubovým vedením, ktoré odmietalo vstúpiť na hráčsky trh a privies� � Sabella nového útočníka.
Následná reakcia fanúšikov aj hráčov samotných bola ohromujúca. Natoľko ohromujúce, že Sabella dokonca musel svoju rezignáciu nakrátko odvolať, avšak po ďalších rokovaniach hneď o deň neskôr svoj úmysel skončiť definitívne potvrdil. Aby unikol z pazúrov špekulujúcich médií, mal Sabella namierené do Spojených arabských emirátov na lavičku celku Al Džazíra.V tej dobe však po neúspešnom predstavenie na Copa América skončil na poste trénera argentínskej reprezentácie Sergio Batista, AFA nezaváhala a Sabella logicky tejto ponuke nemohol odolať.
Prednosti
Jedným z prvých Sabellových krokov v novej funkcii bolo vymenovanie Lionela Messiho kapitánom. Toto rozhodnutie sa vzápätí ukázalo byť tým správnym, Messi si vzal pásku k srdcu, cítil väčšiu zodpovednosť za reprezentačné výsledky a v kvalifikácii išiel s desiatimi vstrelenými bránkami príkladom. Problém s distribúciou lôpt zo zálohy, ktoré chýbajú ekvivalent barcelonských Xaviho s Iniesta, nahradil Sabella rýchlosťou a priamočiarosťou.Skôr než v Barcelone si tak Messi musí v reprezentácii pripadať ako v Reale Madrid. Uvidíme, čo si na nás päťdesiatdeväť ročný Pachorra prichystá v Brazílii, rozhodne však možno (pri všetkej úcte k Diegu Maradonovi) konštatovať, že Argentína má na svojej lavičke ozajstného trénera.
Taktická prepracovanosť, ktorej sa pod Sabellovou taktikou pýšili Estudiantes , teraz ovládajú v rozostavení 4-3-3 aj Albiceleste, a ich dlhoročná najväčšie slabina, teda chabá defenzíva, by mala byť konečne minulosťou.K tomu prispievajú hlavne Javier Mascherano s Fernandom Gagom, ktorí v národnom drese oproti svojim klubovým farbám výkonnostne rastú aspon o dve poschodia a mali by poskytnúť dostatočnú základňu pre všetky chúťky, ktoré len argentínskou ofenzívu popadnú.
Netreba sia hodlho popisovať, aký delostrelecký arzenál má Alejandro Sabella na brazílskom šampionáte k dispozícii. Už len špekulácie, či má na zisk zlatej kopačky pre najlepšieho strelca MS väčšie šance Messi, Agüero alebo napríklad Higuaín hovorí za všetko.K tomu si pridajte agilného Lavezziho, extravagantného Palacio či najlepšieho hráča tohtoročného finále Ligy majstrov Ángela di Maríu, a máte taký ofenzívnej kokteil, z ktorého sa musí robiť zle každej súperovej obrane.
Slabiny
Aj keď vďaka Sabellově prácu získal argentínsky tím svoju tvár a javí sa ďaleko kompaktnejšie, než ako tomu bolo pred štyrmi rokmi pod taktovkou Diega Maradonu, stále visí otázniky nad pevnosťou bielomodré defenzívy. Brankár Romero je síce neoddiskutovateľnú jednotkou, ktorá odchytal celú kvalifikáciu, avšak v kniežacom Monaku sa sotva pozrel na ihrisko, ako bola sezóna dlhá.Stoperské dvojica Garay - Fernández je ne odohranie a zvlášť u Fernándeza panujú obavy, že jeho obmedzená pohyblivosť nepríde Albiceleste v neskoršej fáze šampionátu draho. Pre mladého ľavého beka Marcosa Roja navyše pôjde o prvý veľký turnaj v kariére.
Predpokladaná zostava:
Romero - Zabaleta, Garay, Fernández, Rojo - Gago, Mascherano , Di María - Higuaín (Lavezzi), Messi, Agüero.
História
Argentína je neodmysliteľnou súčasťou mapy futbalového sveta. Avšak jej výsledky na svetových šampionátoch sú ako na hojdačke. V roku 1930, na historicky prvom MS, dokráčali futbalisti tejto krajiny až do finále, kde podľahli domácej Uruguaji.O 4 roky neskôr, v Taliansku, Argentína dopadla oveľa horšie a musela sa uspokojiť s deviatou priečkou.
Ďalšie roky boli v znamení nezáujmu AFA, tamojšieho futbalového zväzu, a troch majstrovstvách sa Argentínčania vôbec nezúčastnili. Až v roku 1958 sa dostali do záverečnej fázy, ale rovnako tak ako o 4 roky neskôr vypadli už v skupine. MS 1966 naznačilo možnosť návratu k úspechu spred naraz dlhých 36 rokov. Štvrťfinále a celkovo 5. miesto však zatienili iné udalosti, spojené so škandalóznym správaním futbalistov v súboji o postup medzi posledné štyri tímy.
Práve tu, vo Wembley 23. júla 1966, začala nevraživosť prerastajúce v nenávisť medzi Anglickom a Argentínou.Teda zďaleka nie až pri vojnovom konflikte o Falklandské či Malvínské ostrovy o 16 rokov neskôr. Nemecký rozhodca Kreitlein vtedy zápas proste a jednoducho nezvládol. Bál sa konfliktu a sám ho spôsobil. Pískal všetko, snáď aj náznaky kontaktu dvoch hráčov. Tí nevedeli čo hrať a znervózneli pr áve tak ako ich arbiter. Všetko začalo tým, že v 35. minúte Kreitlein vylúčil Rattina. Ten nechcel opustiť ihrisko a s rozhodcom po dlhé minúty diskutoval. Spoločnú reč nenašli, jeden hovoril iba po nemecky, ten druhý zase španielsky. Debatovali tiež funkcionári, tréneri a hráči, Rattin si demonštratívne sadol na trávnik. Stretnutie pokračovalo, ale bolo po futbale.Ak teda v tomto prípade vôbec niekedy začal. Tréner Anglicka, sir Alf Ramsey, mal Smejko v rukáve, a to Hurst. Náhradník, ktorý naskočil za v tom čase najlepšieho strelca anglickej ligy Greaves, dal v 75. minúte postupový gól.
Zápas mal ešte dohru, FIFA pod vedením predsedu sira Stanleyho Rouse, samozrejme tiež Angličana, vyniesla tvrdé tresty. Tréner sir Alf Ramsey označil Argentínčana za zvieratá a táto škandalózne urážka sa riešila na diplomatickej úrovni. V Buenos Aires za vytrvalého dažďa čakalo na futbalistov viac ako 20 tisíc priaznivcov, k torí svojich miláčikov oslavovali ako majstrami sveta a národných hrdinov.Celý deň skončil triumfálny cestou a prijatím v prezidentskom paláci.
Na MS 1970 Argentína nepostúpila, o 4 roky neskôr skončila ôsma. Na domácom šampionáte, v roku 1978 sa konečne dočkala. Stala sa majstrom sveta.
Po druhom mieste v skupine sa v druhej fáze argentínska reprezentácia stretla s Poľskom a porazila ho 2: 0. Neskôr remizovala s Brazíliou bez gólov a pred posledným kolom bola druhá o gól práve za Brazílčania. Tí skončili svoj posledný zápas v 18:30, kedy porazili Poľsko 3: 1. Argentína už vedela, že musí poraziť Peru minimálne 4: 0. Zápas začal v 19:15 a drvivá výhra 6: 0 znamenala postup do finále.Zuby škrípajúcich Brazília tak získava len bronz po víťazstve nad Taliansku, zatiaľ čo Argentína oslavuje, v predĺžení poráža Holandsko 3: 1 a stáva sa prvýkrát vo svojej histórii majstrom sveta.
Krokom späť je nasledujúci šampionát. Argentína síce postupuje zo skupiny, ale v druhej fáze jej Talianska a Brazílie nedajú šancu a s 11. miestom posielajú Albiceleste domov. O štyri roky neskôr Argentínčania všetko naprávajú. Postup zo skupiny, osemfinálovej víťazstvo nad Uruguajom 1: 0 a pamätné štvrťfinále. Odveta za Wembley, za Malvíny.Maradona dáva gól rúk "Boží", potom pridáva nemenej legendárny nekonečné sólo a nezabudnuteľnú bránku, Argentína vyhráva nad Anglicku 2: 1 a je v semifinále.
Tam bez problémov prekoná prekážku v podobe Belgicko, znovu po dvoch trefách Maradonu . Všetko uzatvára nádherné finále na Štadióne Aztékov a jeho 114 tisíc divákov. Obranca Brown a útočník Valdano posielajú svoj tím do dvojgólového vedenia, Rummenige a Voller priebehu 8 minút a 8 minút pred koncom vyrovnávajú. A aby tých osmičiek nebolo málo, tak v 88. minúte strieľa majstrovský gól Burruchaga!
S odretými ušami a z tretieho miesta postupuje Argentína zo skupiny na poslednom medailovom majstrovstvách.V Taliansku 1990 končí zlatá éra futbalu tejto krajiny. V 2. kole gól Canigii v 81. minúte vyraďuje z hry Brazílii, vo štvrťfinále až na penalty prekonáva po bezgólovej nude Juhoslávii. Tiež semifinálový súboj s Talianskom končí remízou, tentokrát 1: 1. Ďalšie penaltový súboj vyznel 4: 3 a hrdinom sa stal brankár Goycoechea, ktorý chytil posledné dva pokutové kopy. Vo finále Argentínčania prehrali s Nemeckom, keď jediný gól dňa dal v 85. minúte Brehme a oslabená Argentína, ktorá dohrávala v deviatich, už nedokázala zareagovať.
Ďalších päť šampionátov Argentína odohrala, nič moc naviac tomu nepridala.Postupne vypadla v osemfinále, štvrťfinále, v skupine a znova dvakrát za sebou vo štvrťfinále…Tento rok v Brazílii sa znovu čaká iná pesnička a rázne zatlačenie posledný dvacetiletky do najvzdialenejšieho kúta argentínskej histórie. Podarí sa jej to už na šiesty pokus?
Kvalifikácia
Dostať sa do Brazílie mala pre Argentínčana byť hračka. Najsilnejší konkurent sa kvalifikácia ako usporiadateľ nezúčastnil, a tak bola Albiceleste prisúdená úloha nespochybniteľného favorita. Tej nakoniec splnili, hoci nie tak suverénne, ako by ich kvality na papieri napovedali.
Po pohodové výhre na úvod s Peru prišiel nečakaný šok v podobe tesnej prehry vo Venezuele.Následná domáce remíza s Bolíviou ešte prehĺbila neistotu, či je kouč Sabella tým pravým, avšak od tej chvíle už Argentínčania zabrali. Šesť výhier, ktoré preložil iba jedna remíza, katapultovali favorita zóny CONMEBOL na prvé miesto, ktoré si už do konca kvalifikácia nenechali vyfúknuť napriek úspešnému ťaženie Kolumbijčanov.Takmer o tretinu z tridsaťpäť nastrieľaných gólov sa postaral istý Lionel Messi, ktorý tak ukázal, že v národnom dres e konečne nachádza tie isté kvality, akými sa dlhé roky prezentuje v barcelonskom drese.
Na koho sa zamerať: Ángel di María
Kapitánom, najlepším strelcom a hlavnou hviezdou v jednom síce môže byť Lionel Messi, avšak titul hráča s najväčšou fazóny a najviditeľnejším herným pokrokom od MS v Južnej Afrike patrí bezpochyby Ángel di María.
Keď ho na ihrisku vidíte plynúť, vyvstane vám skôr alebo neskôr na myseľ otázka, kde v sebe vôbec berie takú energiu.S rovnakým zaujatím sa potýkali už Di María rodičia, ktorých trojročný syn ničil závratne rýchlo všetko, čo sa mu len priplietlo do cesty. Doktorský recepis znel jasne - nech skúsi hrať futbal. Od tej chvíle už volal pod neprebernú aktivitou svojho majiteľa len a len malý loptu.
Podobne ako Messi ani Di María nemal svoje futbalové začiatky jednoduché. V rodnom Rosaria síce jeho chudobná rodina zo štvrte La Ceramica mala sotva na ži vobytie, avšak na kopačky sa malému Angelo našťastie zložiť dokázala.
Di MARIEOVÁ matka Diana ho na tréningy vozila do susedstva na bicykli.Keď míňali mestský štadión, hovorievala mu "raz tu budeš hrať." Jeho otec Miguel, ktorý sa pýšil podobnými prednosťami ako syn, sa sám skoro presadil na prvoligovej úrovni, keby len nebolo vážneho zranenia kolena. Namiesto hnaný sa za loptou tak následných šestnásť rokov strávil v skladisku uhlie, netreba dodávať o koľko horšie podmienky išlo. Mladý Ángel mu už odmalička pomáhal, v pätnástich sa staral o objednávky aj o balenie uhlia do vriec.
V sedemnástich potom "FIDE", v preklade Rezance, dosiahol na svoj sen a dočkal sa debutu na Rosario Central.Keď sa dva roky nato ozvala lisabonská Benfica, dal si Ángel k srdcu otcovu radu, že "vlak tadiaľ prechádza len raz." Za podporu naprieč ťažkými časmi sa mu aj celému zvyšku rodiny odvďačil kúpou domu a finančným zabezpečením , aby Miguel už s tvrdou prácou nemusel pokračovať. Rovnako blízky vzťah má Di María aj so svojimi šiestimi priateľmi z detstva. V osemnástich rokoch si vtedy všetci nechali urobiť rovnaké tetovanie (môžete ho zahliadnuť na Di MARIEOVÁ ľavom predlaktí), aby sa bez ohľadu na diaľku, ktorá ich od seba delí, cítili stále vo svojej blízkosti.
Netrvalo dlho a vychádzajúce hviezda argentínskeho futbalu sa presadila aj v reprezentácii.Najprv prišlo víťazstvo na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov v Kanade, kde vo finále Argentínčania s Di María v zostave prehrali Českú republiku, hoci po góle Martina Fenin po hodine hry prehrávali. Zlato z Olympijských hier v Pekingu bol ďalším z Di Máriových skorých úspechov, jeho gól vo finále sa dokonca ukázal byť tým víťazným.V roku 2009 si potom pripísal svoj prvý zásah aj v drese A tíme. "Bude jedným z najlepších na svete, vych utnávam si každý pohľad na jeho hru," rozplýval sa legendárny Diego Maradona, ktorý vtedy argentínsku reprezentáciu viedol.
Na minulom MS však Di María so svojimi výkony spokojný nebol. "Musím sa naučiť brániť, nedarilo sa mi zvyknúť si na pozíciu, ktorá pre mňa bola novou. Nehral som ani trochu dobre, som so sebou hrubo nespokojný," nadával si pracovitý stredopoliar, hoci vypadnutie Argentíny už vo štvrťfinále rozhodne nebola jeho chyba.Možno ale toto nepodarené majstrovstvá zafungovalo aspoň v tom ohľade, že na sebe Di María naozaj ešte viac zapracoval.
Katalyzátorom výkonov ortodoxného ľaváka - "Než center pravačkou je mi bližší aj Rabon" - sa stal prestup z Benficy do Realu Madrid. Ako je dobre známe, José Mourinho zbožňuje rýchle výbušné snaživých a Di María pod jeho vedením napriek skeptickým názorom fanúšikov čoskoro exceloval v základnej zostave. Avšak s odchodom Mour inha do londýnskej Chelsea sa Di MARIEOVÁ role v Reale stala neistou.Nepomohol tomu ani sám obscénnym gestom, keď bol na začiatku tohto kalendárneho roka vystriedaný za rekordnú letnú posilu Garetha Balea.
Avšak aj Carlo Ancelotti nakoniec pre Di Mariu našiel tú pravú úlohu, v ktorej sa jeho usilovnosť a takmer nevyčerpateľný fyzický fond bezo zvyšku našli. V stredu zálohy, rovnako ako teraz v argentínskej reprezentácii, doplňoval Di María ráznymi prieniky už tak nadupanou ofenzívu Realu, a zároveň si stíhal aj plniť defenzívne povinnosti.
Hráč, ktorý sníva o zavŕšenie hráčskej kariéry späť na Rosario Central, ide na majstrovstvá v najlepších rokoch a najlepšej forme svojho života.Koniec koncov raz dokonca počas kvalifikácie navliekol aj kapitánsku pásku. Áno, pozornosť sa bude sústrediť na Messiho, avšak Ángel Di María bude v ceste za vysnívaným titulom z Maracaná pre Alejandra Sabella bez preháňan ia rovnako tak kľúčovým hráčom.
Tréner: Alejandro Sabella
Päťdesiatdeväťročný Alejandro Mario Igalo Gerardo Sabella prežil na Argentínčana svojej doby mimoriadne pestrú hráčsku kariéru, na ktorú nadviazal ako tréner trochu nezvyklým spôsobom, ktorý ho v posledných troch rokoch vyniesol až ku kormidlu argentínskej reprezentácie.
Všetko ale pekne poporiadku.Ako odchovanec River Plate sa Sabella snažil preraziť z pozície ofenzívneho záložníka práve v slávnom argentínskom veľkoklubu. V ceste za presadením mu však dlhé roky stála klubová legenda Norberto Alonso, niektorými označovaný za najlepší AM, aké argentínsky futbal kedy poznal. Aspoň na rok po Alonsovo prestupe do Marseille sa Sabella podarilo pretlačiť do základnej zostavy, kde sa veľkou mierou podieľal na titule River Plate v ligovom predchodcovi Campeonato Metropolitano.Po skorom návrate Alonsa však znova zostal prikovaný k lavi� �ke náhradníkov.
Príležitosť pravidelného nastupovanie, bez toho aby musel zmeniť klubové farby vo vlastnej krajine, dostal Sabella pomerne nečakanú - z Anglicka. Záujem totiž prejavil Sheffield United, ktorý podľa kuloárnych informácií najprv cielil na istého mladíka s menom Diego Maradona, avšak kvôli výške možnej prestupovej čiastky nakoniec Blades siahli po dvadsaťdvaročnej Sabella.Ten si v červenobielom pruhovanom drese odkroutil dve vydarené sezóny, v ktorých si v 78 zápasoch pripísal osem strelených gólov a zapísal sa navždy do pamäti fanúšikov Blades, ktorí v tom čase na podobné persony z južnej Ameriky neboli zďaleka tak zvyknutí, ako je tomu dnes.
Počas následného nevýrazného angažmán v Leedse vyzeral Sabella cestu späť domov. Vyslobodenie prišlo po roku z Estudiantes de la Plata, kde si "Pachorra" (leňochoda), ako sa Sabella kvôli chýbajúcej výbušnosti na ihrisku prezývali, vyhliadol tréner Carlos bilard. Pod jeho taktovkou si Sabella pripísal do kariérneho životopisu nielen dva ligové tituly, ale aj nahliadnutie do reprezentácie.Keď sa totiž v roku 1983 bilard stal šéfom Albiceleste, nominoval k niekoľkým priateľským zápasom a Copa América z toho istého roku i svojho chránenca z klubovej úrovne.
Záverečné roky svojho už tak pestrého účinkovanie na zelených pažiti strávil Alejandro Sabella v brazílskom grémiách a mexickom Irapuato, kde v lete 1989 ukončil aktívnu hráčsku kariéru. Päť rokov nato sa už pustil do trenéřiny, avšak iba v úlohe vedľajšej. Sabella totiž spojil svoje sily so slávnym obrancom-kanonierom Daniel Passarella.Ako Passarellův asistent sa mohol zaučiť okrem iného práve u argentínskej reprezentácie, v talianskej Parme, uruguajskom národnom tíme, mexickom Monterrey či slávnom Corinthians v Brazílii. Ešte v roku 2006 si toto nerozlučné duo strihli spoločné pôsobenie v River Pla te, ktoré doviedli k tretiemu miestu v prebiehajúcej Aperture.
Až v roku 2009, teda dvadsať rokov od doby, kedy zavesil kopačky na klinec, si Alejandro Sabella trúfol na svoje prvé samostatné angažmán.Pätnásteho marca sa stal hlavným koučom klubu, v ktorom strávil najdlhší úsek svojej hráčskej kariéry, teda Estudiantes. Úspech sa dostavil takmer okamžitý - ešte toho istého roku sa laplatští chopili trofeje za výhru Copa Libertadores. Na Majstrovstvách sveta klubov sa potom ukázala aj skvelá taktická pripravenosť celkov pod Sabellovým vedením, kedy Estudiantes zastavila až vo finále favorizovaná Barcelona, a to ešte po predĺžení! Rok nato prišiel triumf aj v domácej Aperture a všetko sa zdalo byť ružové. Vo februári 2011 však populárny tréner prekvapivo oznámil rezignáciu.Jednou z mnohých teórií, prečo tak urobil, mali byť nezhody s klubovým vedením, ktoré odmietalo vstúpiť na hráčsky trh a privies� � Sabella nového útočníka.
Následná reakcia fanúšikov aj hráčov samotných bola ohromujúca. Natoľko ohromujúce, že Sabella dokonca musel svoju rezignáciu nakrátko odvolať, avšak po ďalších rokovaniach hneď o deň neskôr svoj úmysel skončiť definitívne potvrdil. Aby unikol z pazúrov špekulujúcich médií, mal Sabella namierené do Spojených arabských emirátov na lavičku celku Al Džazíra.V tej dobe však po neúspešnom predstavenie na Copa América skončil na poste trénera argentínskej reprezentácie Sergio Batista, AFA nezaváhala a Sabella logicky tejto ponuke nemohol odolať.
Prednosti
Jedným z prvých Sabellových krokov v novej funkcii bolo vymenovanie Lionela Messiho kapitánom. Toto rozhodnutie sa vzápätí ukázalo byť tým správnym, Messi si vzal pásku k srdcu, cítil väčšiu zodpovednosť za reprezentačné výsledky a v kvalifikácii išiel s desiatimi vstrelenými bránkami príkladom. Problém s distribúciou lôpt zo zálohy, ktoré chýbajú ekvivalent barcelonských Xaviho s Iniesta, nahradil Sabella rýchlosťou a priamočiarosťou.Skôr než v Barcelone si tak Messi musí v reprezentácii pripadať ako v Reale Madrid. Uvidíme, čo si na nás päťdesiatdeväť ročný Pachorra prichystá v Brazílii, rozhodne však možno (pri všetkej úcte k Diegu Maradonovi) konštatovať, že Argentína má na svojej lavičke ozajstného trénera.
Taktická prepracovanosť, ktorej sa pod Sabellovou taktikou pýšili Estudiantes , teraz ovládajú v rozostavení 4-3-3 aj Albiceleste, a ich dlhoročná najväčšie slabina, teda chabá defenzíva, by mala byť konečne minulosťou.K tomu prispievajú hlavne Javier Mascherano s Fernandom Gagom, ktorí v národnom drese oproti svojim klubovým farbám výkonnostne rastú aspon o dve poschodia a mali by poskytnúť dostatočnú základňu pre všetky chúťky, ktoré len argentínskou ofenzívu popadnú.
Netreba sia hodlho popisovať, aký delostrelecký arzenál má Alejandro Sabella na brazílskom šampionáte k dispozícii. Už len špekulácie, či má na zisk zlatej kopačky pre najlepšieho strelca MS väčšie šance Messi, Agüero alebo napríklad Higuaín hovorí za všetko.K tomu si pridajte agilného Lavezziho, extravagantného Palacio či najlepšieho hráča tohtoročného finále Ligy majstrov Ángela di Maríu, a máte taký ofenzívnej kokteil, z ktorého sa musí robiť zle každej súperovej obrane.
Slabiny
Aj keď vďaka Sabellově prácu získal argentínsky tím svoju tvár a javí sa ďaleko kompaktnejšie, než ako tomu bolo pred štyrmi rokmi pod taktovkou Diega Maradonu, stále visí otázniky nad pevnosťou bielomodré defenzívy. Brankár Romero je síce neoddiskutovateľnú jednotkou, ktorá odchytal celú kvalifikáciu, avšak v kniežacom Monaku sa sotva pozrel na ihrisko, ako bola sezóna dlhá.Stoperské dvojica Garay - Fernández je ne odohranie a zvlášť u Fernándeza panujú obavy, že jeho obmedzená pohyblivosť nepríde Albiceleste v neskoršej fáze šampionátu draho. Pre mladého ľavého beka Marcosa Roja navyše pôjde o prvý veľký turnaj v kariére.
Predpokladaná zostava:
Romero - Zabaleta, Garay, Fernández, Rojo - Gago, Mascherano , Di María - Higuaín (Lavezzi), Messi, Agüero.
ako posledného účastníka F-skupiny sa pozrieme na adepta nielen na postup z nej, ale aj na víťazstvo celého šampionátu, slávnu Argentínu.Ako vždy aj tentoraz pôjde pod vedením Alejandra Sabella o káder nabitý hviezdami, do ktorého sa vôbec nezmestili hráči ako Tévez, Banega či Pastore. Argentínska púť za vytúženým prvenstvom začína zápasom s Bosnou…
História
Argentína je neodmysliteľnou súčasťou mapy futbalového sveta. Avšak jej výsledky n a svetových šampionátoch sú ako na hojdačke. V roku 1930, na historicky prvom MS, dokráčali futbalisti tejto krajiny až do finále, kde podľahli domácej Uruguaji.O 4 roky neskôr, v Taliansku, Argentína dopadla oveľa horšie a musela sa uspokojiť s deviatou priečkou.
Ďalšie roky boli v znamení nezáujmu AFA, tamojšieho futbalového zväzu, a troch majstrovstvách sa Argentínčania vôbec nezúčastnili. Až v roku 1958 sa dostali do záverečnej fázy, ale rovnako tak ako o 4 roky neskôr vypadli už v skupine. MS 1966 naznačilo možnosť návratu k úspechu spred naraz dlhých 36 rokov. Štvrťfinále a celkovo 5. miesto však zatienili iné udalosti, spojené so škandalóznym správaním futbalistov v súboji o postup medzi posledné štyri tímy.
Práve tu, vo Wembley 23. júla 1966, začala nevraživosť prerastajúce v nenávisť medzi Anglickom a Argentínou.Teda zďaleka nie až pri vojnovom konflikte o Falklandské či Malvínské ostro vy o 16 rokov neskôr. Nemecký rozhodca Kreitlein vtedy zápas proste a jednoducho nezvládol. Bál sa konfliktu a sám ho spôsobil. Pískal všetko, snáď aj náznaky kontaktu dvoch hráčov. Tí nevedeli čo hrať a znervózneli práve tak ako ich arbiter. Všetko začalo tým, že v 35. minúte Kreitlein vylúčil Rattina. Ten nechcel opustiť ihrisko a s rozhodcom po dlhé minúty diskutoval. Spoločnú reč nenašli, jeden hovoril iba po nemecky, ten druhý zase španielsky. Debatovali tiež funkcionári, tréneri a hráči, Rattin si demonštratívne sadol na trávnik. Stretnutie pokračovalo, ale bolo po futbale.Ak teda v tomto prípade vôbec niekedy začal. Tréner Anglicka, sir Alf Ramsey, mal Smejko v rukáve, a to Hurst. Náhradník, ktorý naskočil za v tom čase najlepšieho strelca anglickej ligy Greaves, dal v 75. minúte postupový gól.
Zápas mal ešte dohru, FIFA pod vedením predsedu sira Stanleyho Rouse, samozrejme tiež Angličana, vyniesla tv rdé tresty. Tréner sir Alf Ramsey označil Argentínčana za zvieratá a táto škandalózne urážka sa riešila na diplomatickej úrovni. V Buenos Aires za vytrvalého dažďa čakalo na futbalistov viac ako 20 tisíc priaznivcov, ktorí svojich miláčikov oslavovali ako majstrami sveta a národných hrdinov.Celý deň skončil triumfálny cestou a prijatím v prezidentskom paláci.
Na MS 1970 Argentína nepostúpila, o 4 roky neskôr skončila ôsma. Na domácom šampionáte, v roku 1978 sa konečne dočkala. Stala sa majstrom sveta.
Po druhom mieste v skupine sa v druhej fáze argentínska reprezentácia stretla s Poľskom a porazila ho 2: 0. Neskôr remizovala s Brazíliou bez gólov a pred posledným kolom bola druhá o gól práve za Brazílčania. Tí skončili svoj posledný zápas v 18:30, kedy porazili Poľsko 3: 1. Argentína už vedela, že musí poraziť Peru minimálne 4: 0. Zápas začal v 19:15 a drvivá výhra 6: 0 znamenala postup do finále.Z uby škrípajúcich Brazília tak získava len bronz po víťazstve nad Taliansku, zatiaľ čo Argentína oslavuje, v predĺžení poráža Holandsko 3: 1 a stáva sa prvýkrát vo svojej histórii majstrom sveta.
Krokom späť je nasledujúci šampionát. Argentína síce postupuje zo skupiny, ale v druhej fáze jej Talianska a Brazílie nedajú šancu a s 11. miestom posielajú Albiceleste domov. O štyri roky neskôr Argentínčania všetko naprávajú. Postup zo skupiny, osemfinálovej víťazstvo nad Uruguajom 1: 0 a pamätné štvrťfinále. Odveta za Wembley, za Malvíny.Maradona dáva gól rúk "Boží", potom pridáva nemenej legendárny nekonečné sólo a nezabudnuteľnú bránku, Argentína vyhráva nad Anglicku 2: 1 a je v semifinále.
Tam bez problémov prekoná prekážku v podobe Belgicko, znovu po dvoch trefách Maradonu . Všetko uzatvára nádherné finále na Štadióne Aztékov a jeho 114 tisíc divákov. Obranca Brown a útočník Valdano posi elajú svoj tím do dvojgólového vedenia, Rummenige a Voller priebehu 8 minút a 8 minút pred koncom vyrovnávajú. A aby tých osmičiek nebolo málo, tak v 88. minúte strieľa majstrovský gól Burruchaga!
S odretými ušami a z tretieho miesta postupuje Argentína zo skupiny na poslednom medailovom majstrovstvách.V Taliansku 1990 končí zlatá éra futbalu tejto krajiny. V 2. kole gól Canigii v 81. minúte vyraďuje z hry Brazílii, vo štvrťfinále až na penalty prekonáva po bezgólovej nude Juhoslávii. Tiež semifinálový súboj s Talianskom končí remízou, tentokrát 1: 1. Ďalšie penaltový súboj vyznel 4: 3 a hrdinom sa stal brankár Goycoechea, ktorý chytil posledné dva pokutové kopy. Vo finále Argentínčania prehrali s Nemeckom, keď jediný gól dňa dal v 85. minúte Brehme a oslabená Argentína, ktorá dohrávala v deviatich, už nedokázala zareagovať.
Ďalších päť šampionátov Argentína odohrala, nič moc naviac tomu nepr idala.Postupne vypadla v osemfinále, štvrťfinále, v skupine a znova dvakrát za sebou vo štvrťfinále…Tento rok v Brazílii sa znovu čaká iná pesnička a rázne zatlačenie posledný dvacetiletky do najvzdialenejšieho kúta argentínskej histórie. Podarí sa jej to už na šiesty pokus?
Kvalifikácia
Dostať sa do Brazílie mala pre Argentínčana byť hračka. Najsilnejší konkurent sa kvalifikácia ako usporiadateľ nezúčastnil, a tak bola Albiceleste prisúdená úloha nespochybniteľného favorita. Tej nakoniec splnili, hoci nie tak suverénne, ako by ich kvality na papieri napovedali.
Po pohodové výhre na úvod s Peru prišiel nečakaný šok v podobe tesnej prehry vo Venezuele.Následná domáce remíza s Bolíviou ešte prehĺbila neistotu, či je kouč Sabella tým pravým, avšak od tej chvíle už Argentínčania zabrali. Šesť výhier, ktoré preložil iba jedna remíza, katapultovali favorita zóny CONMEBOL na prvé mies to, ktoré si už do konca kvalifikácia nenechali vyfúknuť napriek úspešnému ťaženie Kolumbijčanov.Takmer o tretinu z tridsaťpäť nastrieľaných gólov sa postaral istý Lionel Messi, ktorý tak ukázal, že v národnom drese konečne nachádza tie isté kvality, akými sa dlhé roky prezentuje v barcelonskom drese.
Na koho sa zamerať: Ángel di María
Kapitánom, najlepším strelcom a hlavnou hviezdou v jednom síce môže byť Lionel Messi, avšak titul hráča s najväčšou fazóny a najviditeľnejším herným pokrokom od MS v Južnej Afrike patrí bezpochyby Ángel di María.
Keď ho na ihrisku vidíte plynúť, vyvstane vám skôr alebo neskôr na myseľ otázka, kde v sebe vôbec berie takú energiu.S rovnakým zaujatím sa potýkali už Di María rodičia, ktorých trojročný syn ničil závratne rýchlo všetko, čo sa mu len priplietlo do cesty. Doktorský recepis znel jasne - nech skúsi hrať futbal. Od tej chvíle už vola l pod neprebernú aktivitou svojho majiteľa len a len malý loptu.
Podobne ako Messi ani Di María nemal svoje futbalové začiatky jednoduché. V rodnom Rosaria síce jeho chudobná rodina zo štvrte La Ceramica mala sotva na živobytie, avšak na kopačky sa malému Angelo našťastie zložiť dokázala.
Di MARIEOVÁ matka Diana ho na tréningy vozila do susedstva na bicykli.Keď míňali mestský štadión, hovorievala mu "raz tu budeš hrať." Jeho otec Miguel, ktorý sa pýšil podobnými prednosťami ako syn, sa sám skoro presadil na prvoligovej úrovni, keby len nebolo vážneho zranenia kolena. Namiesto hnaný sa za loptou tak následných šestnásť rokov strávil v skladisku uhlie, netreba dodávať o koľko horšie podmienky išlo. Mladý Ángel mu už odmalička pomáhal, v pätnástich sa staral o objednávky aj o balenie uhlia do vriec.
V sedemnástich potom "FIDE", v preklade Rezance, dosiahol na svoj sen a dočkal sa debutu na Rosar io Central.Keď sa dva roky nato ozvala lisabonská Benfica, dal si Ángel k srdcu otcovu radu, že "vlak tadiaľ prechádza len raz." Za podporu naprieč ťažkými časmi sa mu aj celému zvyšku rodiny odvďačil kúpou domu a finančným zabezpečením , aby Miguel už s tvrdou prácou nemusel pokračovať. Rovnako blízky vzťah má Di María aj so svojimi šiestimi priateľmi z detstva. V osemnástich rokoch si vtedy všetci nechali urobiť rovnaké tetovanie (môžete ho zahliadnuť na Di MARIEOVÁ ľavom predlaktí), aby sa bez ohľadu na diaľku, ktorá ich od seba delí, cítili stále vo svojej blízkosti.
Netrvalo dlho a vychádzajúce hviezda argentínskeho futbalu sa presadila aj v reprezentácii.Najprv prišlo víťazstvo na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov v Kanade, kde vo finále Argentínčania s Di María v zostave prehrali Českú republiku, hoci po góle Martina Fenin po hodine hry prehrávali. Zlato z Olympijských hier v P ekingu bol ďalším z Di Máriových skorých úspechov, jeho gól vo finále sa dokonca ukázal byť tým víťazným.V roku 2009 si potom pripísal svoj prvý zásah aj v drese A tíme. "Bude jedným z najlepších na svete, vychutnávam si každý pohľad na jeho hru," rozplýval sa legendárny Diego Maradona, ktorý vtedy argentínsku reprezentáciu viedol.
Na minulom MS však Di María so svojimi výkony spokojný nebol. "Musím sa naučiť brániť, nedarilo sa mi zvyknúť si na pozíciu, ktorá pre mňa bola novou. Nehral som ani trochu dobre, som so sebou hrubo nespokojný," nadával si pracovitý stredopoliar, hoci vypadnutie Argentíny už vo štvrťfinále rozhodne nebola jeho chyba.Možno ale toto nepodarené majstrovstvá zafungovalo aspoň v tom ohľade, že na sebe Di María naozaj ešte viac zapracoval.
Katalyzátorom výkonov ortodoxného ľaváka - "Než center pravačkou je mi bližší aj Rabon" - sa stal prestup z B enficy do Realu Madrid. Ako je dobre známe, José Mourinho zbožňuje rýchle výbušné snaživých a Di María pod jeho vedením napriek skeptickým názorom fanúšikov čoskoro exceloval v základnej zostave. Avšak s odchodom Mourinha do londýnskej Chelsea sa Di MARIEOVÁ role v Reale stala neistou.Nepomohol tomu ani sám obscénnym gestom, keď bol na začiatku tohto kalendárneho roka vystriedaný za rekordnú letnú posilu Garetha Balea.
Avšak aj Carlo Ancelotti nakoniec pre Di Mariu našiel tú pravú úlohu, v ktorej sa jeho usilovnosť a takmer nevyčerpateľný fyzický fond bezo zvyšku našli. V stredu zálohy, rovnako ako teraz v argentínskej reprezentácii, doplňoval Di María ráznymi prieniky už tak nadupanou ofenzívu Realu, a zároveň si stíhal aj plniť defenzívne povinnosti.
Hráč, ktorý sníva o zavŕšenie hráčskej kariéry späť na Rosario Central, ide na majstrovstvá v najlepších rokoch a najlepšej forme svojho života.Ko niec koncov raz dokonca počas kvalifikácie navliekol aj kapitánsku pásku. Áno, pozornosť sa bude sústrediť na Messiho, avšak Ángel Di María bude v ceste za vysnívaným titulom z Maracaná pre Alejandra Sabella bez preháňania rovnako tak kľúčovým hráčom.
Tréner: Alejandro Sabella
Päťdesiatdeväťročný Alejandro Mario Igalo Gerardo Sabella prežil na Argentínčana svojej doby mimoriadne pestrú hráčsku kariéru, na ktorú nadviazal ako tréner trochu nezvyklým spôsobom, ktorý ho v posledných troch rokoch vyniesol až ku kormidlu argentínskej reprezentácie.
Všetko ale pekne poporiadku.Ako odchovanec River Plate sa Sabella snažil preraziť z pozície ofenzívneho záložníka práve v slávnom argentínskom veľkoklubu. V ceste za presadením mu však dlhé roky stála klubová legenda Norberto Alonso, niektorými označovaný za najlepší AM, aké argentínsky futbal kedy poznal. Aspoň na rok po Alonsovo prestu pe do Marseille sa Sabella podarilo pretlačiť do základnej zostavy, kde sa veľkou mierou podieľal na titule River Plate v ligovom predchodcovi Campeonato Metropolitano.Po skorom návrate Alonsa však znova zostal prikovaný k lavičke náhradníkov.
Príležitosť pravidelného nastupovanie, bez toho aby musel zmeniť klubové farby vo vlastnej krajine, dostal Sabella pomerne nečakanú - z Anglicka. Záujem totiž prejavil Sheffield United, ktorý podľa kuloárnych informácií najprv cielil na istého mladíka s menom Diego Maradona, avšak kvôli výške možnej prestupovej čiastky nakoniec Blades siahli po dvadsaťdvaročnej Sabella.Ten si v červenobielom pruhovanom drese odkroutil dve vydarené sezóny, v ktorých si v 78 zápasoch pripísal osem strelených gólov a zapísal sa navždy do pamäti fanúšikov Blades, ktorí v tom čase na podobné persony z južnej Ameriky neboli zďaleka tak zvyknutí, ako je tomu dnes.
Počas následného nevýrazné ho angažmán v Leedse vyzeral Sabella cestu späť domov. Vyslobodenie prišlo po roku z Estudiantes de la Plata, kde si "Pachorra" (leňochoda), ako sa Sabella kvôli chýbajúcej výbušnosti na ihrisku prezývali, vyhliadol tréner Carlos bilard. Pod jeho taktovkou si Sabella pripísal do kariérneho životopisu nielen dva ligové tituly, ale aj nahliadnutie do reprezentácie.Keď sa totiž v roku 1983 bilard stal šéfom Albiceleste, nominoval k niekoľkým priateľským zápasom a Copa América z toho istého roku i svojho chránenca z klubovej úrovne.
Záverečné roky svojho už tak pestrého účinkovanie na zelených pažiti strávil Alejandro Sabella v brazílskom grémiách a mexickom Irapuato, kde v lete 1989 ukončil aktívnu hráčsku kariéru. Päť rokov nato sa už pustil do trenéřiny, avšak iba v úlohe vedľajšej. Sabella totiž spojil svoje sily so slávnym obrancom-kanonierom Daniel Passarella.Ako Passarellův asistent sa mohol zaučiť okrem iného práve u argentínskej reprezentácie, v talianskej Parme, uruguajskom národnom tíme, mexickom Monterrey či slávnom Corinthians v Brazílii. Ešte v roku 2006 si toto nerozlučné duo strihli spoločné pôsobenie v River Plate, ktoré doviedli k tretiemu miestu v prebiehajúcej Aperture.
Až v roku 2009, teda dvadsať rokov od doby, kedy zavesil kopačky na klinec, si Alejandro Sabella trúfol na svoje prvé samostatné angažmán.Pätnásteho marca sa stal hlavným koučom klubu, v ktorom strávil najdlhší úsek svojej hráčskej kariéry, teda Estudiantes. Úspech sa dostavil takmer okamžitý - ešte toho istého roku sa laplatští chopili trofeje za výhru Copa Libertadores. Na Majstrovstvách sveta klubov sa potom ukázala aj skvelá taktická pripravenosť celkov pod Sabellovým vedením, kedy Estudiantes zastavila až vo finále favorizovaná Barcelona, a to ešte po predĺžení! Rok nato prišiel triumf aj v domácej Aperture a všetko sa z dalo byť ružové. Vo februári 2011 však populárny tréner prekvapivo oznámil rezignáciu.Jednou z mnohých teórií, prečo tak urobil, mali byť nezhody s klubovým vedením, ktoré odmietalo vstúpiť na hráčsky trh a priviesť Sabella nového útočníka.
Následná reakcia fanúšikov aj hráčov samotných bola ohromujúca. Natoľko ohromujúce, že Sabella dokonca musel svoju rezignáciu nakrátko odvolať, avšak po ďalších rokovaniach hneď o deň neskôr svoj úmysel skončiť definitívne potvrdil. Aby unikol z pazúrov špekulujúcich médií, mal Sabella namierené do Spojených arabských emirátov na lavičku celku Al Džazíra.V tej dobe však po neúspešnom predstavenie na Copa América skončil na poste trénera argentínskej reprezentácie Sergio Batista, AFA nezaváhala a Sabella logicky tejto ponuke nemohol odolať.
Prednosti
Jedným z prvých Sabellových krokov v novej funkcii bolo vymenovanie Lionela Messiho kapitán om. Toto rozhodnutie sa vzápätí ukázalo byť tým správnym, Messi si vzal pásku k srdcu, cítil väčšiu zodpovednosť za reprezentačné výsledky a v kvalifikácii išiel s desiatimi vstrelenými bránkami príkladom. Problém s distribúciou lôpt zo zálohy, ktoré chýbajú ekvivalent barcelonských Xaviho s Iniesta, nahradil Sabella rýchlosťou a priamočiarosťou.Skôr než v Barcelone si tak Messi musí v reprezentácii pripadať ako v Reale Madrid. Uvidíme, čo si na nás päťdesiatdeväť ročný Pachorra prichystá v Brazílii, rozhodne však možno (pri všetkej úcte k Diegu Maradonovi) konštatovať, že Argentína má na svojej lavičke ozajstného trénera.
Taktická prepracovanosť, ktorej sa pod Sabellovou taktikou pýšili Estudiantes , teraz ovládajú v rozostavení 4-3-3 aj Albiceleste, a ich dlhoročná najväčšie slabina, teda chabá defenzíva, by mala byť konečne minulosťou.K tomu prispievajú hlavne Javier Mascherano s Fernandom Gagom, ktorí v národnom drese oproti svojim klubovým farbám výkonnostne rastú aspon o dve poschodia a mali by poskytnúť dostatočnú základňu pre všetky chúťky, ktoré len argentínskou ofenzívu popadnú.
Netreba siahodlho popisovať, aký delostrelecký arzenál má Alejandro Sabella na brazílskom šampionáte k dispozícii. Už len špekulácie, či má na zisk zlatej kopačky pre najlepšieho strelca MS väčšie šance Messi, Agüero alebo napríklad Higuaín hovorí za všetko.K tomu si pridajte agilného Lavezziho, extravagantného Palacio či najlepšieho hráča tohtoročného finále Ligy majstrov Ángela di Maríu, a máte taký ofenzívnej kokteil, z ktorého sa musí robiť zle každej súperovej obrane.
Slabiny
Aj keď vďaka Sabellově prácu získal argentínsky tím svoju tvár a javí sa ďaleko kompaktnejšie, než ako tomu bolo pred štyrmi rokmi pod taktovkou Diega Maradonu, stále visí otázniky nad pevnosťou bie lomodré defenzívy. Brankár Romero je síce neoddiskutovateľnú jednotkou, ktorá odchytal celú kvalifikáciu, avšak v kniežacom Monaku sa sotva pozrel na ihrisko, ako bola sezóna dlhá.Stoperské dvojica Garay - Fernández je neodohranie a zvlášť u Fernándeza panujú obavy, že jeho obmedzená pohyblivosť nepríde Albiceleste v neskoršej fáze šampionátu draho. Pre mladého ľavého beka Marcosa Roja navyše pôjde o prvý veľký turnaj v kariére.
Predpokladaná zostava:
Romero - Zabaleta, Garay, Fernández, Rojo - Gago, Mascherano , Di María - Higuaín (Lavezzi), Messi, Agüero.
História
Argentína je neodmysliteľnou súčasťou mapy futbalového sveta. Avšak jej výsledky n a svetových šampionátoch sú ako na hojdačke. V roku 1930, na historicky prvom MS, dokráčali futbalisti tejto krajiny až do finále, kde podľahli domácej Uruguaji.O 4 roky neskôr, v Taliansku, Argentína dopadla oveľa horšie a musela sa uspokojiť s deviatou priečkou.
Ďalšie roky boli v znamení nezáujmu AFA, tamojšieho futbalového zväzu, a troch majstrovstvách sa Argentínčania vôbec nezúčastnili. Až v roku 1958 sa dostali do záverečnej fázy, ale rovnako tak ako o 4 roky neskôr vypadli už v skupine. MS 1966 naznačilo možnosť návratu k úspechu spred naraz dlhých 36 rokov. Štvrťfinále a celkovo 5. miesto však zatienili iné udalosti, spojené so škandalóznym správaním futbalistov v súboji o postup medzi posledné štyri tímy.
Práve tu, vo Wembley 23. júla 1966, začala nevraživosť prerastajúce v nenávisť medzi Anglickom a Argentínou.Teda zďaleka nie až pri vojnovom konflikte o Falklandské či Malvínské ostro vy o 16 rokov neskôr. Nemecký rozhodca Kreitlein vtedy zápas proste a jednoducho nezvládol. Bál sa konfliktu a sám ho spôsobil. Pískal všetko, snáď aj náznaky kontaktu dvoch hráčov. Tí nevedeli čo hrať a znervózneli práve tak ako ich arbiter. Všetko začalo tým, že v 35. minúte Kreitlein vylúčil Rattina. Ten nechcel opustiť ihrisko a s rozhodcom po dlhé minúty diskutoval. Spoločnú reč nenašli, jeden hovoril iba po nemecky, ten druhý zase španielsky. Debatovali tiež funkcionári, tréneri a hráči, Rattin si demonštratívne sadol na trávnik. Stretnutie pokračovalo, ale bolo po futbale.Ak teda v tomto prípade vôbec niekedy začal. Tréner Anglicka, sir Alf Ramsey, mal Smejko v rukáve, a to Hurst. Náhradník, ktorý naskočil za v tom čase najlepšieho strelca anglickej ligy Greaves, dal v 75. minúte postupový gól.
Zápas mal ešte dohru, FIFA pod vedením predsedu sira Stanleyho Rouse, samozrejme tiež Angličana, vyniesla tv rdé tresty. Tréner sir Alf Ramsey označil Argentínčana za zvieratá a táto škandalózne urážka sa riešila na diplomatickej úrovni. V Buenos Aires za vytrvalého dažďa čakalo na futbalistov viac ako 20 tisíc priaznivcov, ktorí svojich miláčikov oslavovali ako majstrami sveta a národných hrdinov.Celý deň skončil triumfálny cestou a prijatím v prezidentskom paláci.
Na MS 1970 Argentína nepostúpila, o 4 roky neskôr skončila ôsma. Na domácom šampionáte, v roku 1978 sa konečne dočkala. Stala sa majstrom sveta.
Po druhom mieste v skupine sa v druhej fáze argentínska reprezentácia stretla s Poľskom a porazila ho 2: 0. Neskôr remizovala s Brazíliou bez gólov a pred posledným kolom bola druhá o gól práve za Brazílčania. Tí skončili svoj posledný zápas v 18:30, kedy porazili Poľsko 3: 1. Argentína už vedela, že musí poraziť Peru minimálne 4: 0. Zápas začal v 19:15 a drvivá výhra 6: 0 znamenala postup do finále.Z uby škrípajúcich Brazília tak získava len bronz po víťazstve nad Taliansku, zatiaľ čo Argentína oslavuje, v predĺžení poráža Holandsko 3: 1 a stáva sa prvýkrát vo svojej histórii majstrom sveta.
Krokom späť je nasledujúci šampionát. Argentína síce postupuje zo skupiny, ale v druhej fáze jej Talianska a Brazílie nedajú šancu a s 11. miestom posielajú Albiceleste domov. O štyri roky neskôr Argentínčania všetko naprávajú. Postup zo skupiny, osemfinálovej víťazstvo nad Uruguajom 1: 0 a pamätné štvrťfinále. Odveta za Wembley, za Malvíny.Maradona dáva gól rúk "Boží", potom pridáva nemenej legendárny nekonečné sólo a nezabudnuteľnú bránku, Argentína vyhráva nad Anglicku 2: 1 a je v semifinále.
Tam bez problémov prekoná prekážku v podobe Belgicko, znovu po dvoch trefách Maradonu . Všetko uzatvára nádherné finále na Štadióne Aztékov a jeho 114 tisíc divákov. Obranca Brown a útočník Valdano posi elajú svoj tím do dvojgólového vedenia, Rummenige a Voller priebehu 8 minút a 8 minút pred koncom vyrovnávajú. A aby tých osmičiek nebolo málo, tak v 88. minúte strieľa majstrovský gól Burruchaga!
S odretými ušami a z tretieho miesta postupuje Argentína zo skupiny na poslednom medailovom majstrovstvách.V Taliansku 1990 končí zlatá éra futbalu tejto krajiny. V 2. kole gól Canigii v 81. minúte vyraďuje z hry Brazílii, vo štvrťfinále až na penalty prekonáva po bezgólovej nude Juhoslávii. Tiež semifinálový súboj s Talianskom končí remízou, tentokrát 1: 1. Ďalšie penaltový súboj vyznel 4: 3 a hrdinom sa stal brankár Goycoechea, ktorý chytil posledné dva pokutové kopy. Vo finále Argentínčania prehrali s Nemeckom, keď jediný gól dňa dal v 85. minúte Brehme a oslabená Argentína, ktorá dohrávala v deviatich, už nedokázala zareagovať.
Ďalších päť šampionátov Argentína odohrala, nič moc naviac tomu nepr idala.Postupne vypadla v osemfinále, štvrťfinále, v skupine a znova dvakrát za sebou vo štvrťfinále…Tento rok v Brazílii sa znovu čaká iná pesnička a rázne zatlačenie posledný dvacetiletky do najvzdialenejšieho kúta argentínskej histórie. Podarí sa jej to už na šiesty pokus?
Kvalifikácia
Dostať sa do Brazílie mala pre Argentínčana byť hračka. Najsilnejší konkurent sa kvalifikácia ako usporiadateľ nezúčastnil, a tak bola Albiceleste prisúdená úloha nespochybniteľného favorita. Tej nakoniec splnili, hoci nie tak suverénne, ako by ich kvality na papieri napovedali.
Po pohodové výhre na úvod s Peru prišiel nečakaný šok v podobe tesnej prehry vo Venezuele.Následná domáce remíza s Bolíviou ešte prehĺbila neistotu, či je kouč Sabella tým pravým, avšak od tej chvíle už Argentínčania zabrali. Šesť výhier, ktoré preložil iba jedna remíza, katapultovali favorita zóny CONMEBOL na prvé mies to, ktoré si už do konca kvalifikácia nenechali vyfúknuť napriek úspešnému ťaženie Kolumbijčanov.Takmer o tretinu z tridsaťpäť nastrieľaných gólov sa postaral istý Lionel Messi, ktorý tak ukázal, že v národnom drese konečne nachádza tie isté kvality, akými sa dlhé roky prezentuje v barcelonskom drese.
Na koho sa zamerať: Ángel di María
Kapitánom, najlepším strelcom a hlavnou hviezdou v jednom síce môže byť Lionel Messi, avšak titul hráča s najväčšou fazóny a najviditeľnejším herným pokrokom od MS v Južnej Afrike patrí bezpochyby Ángel di María.
Keď ho na ihrisku vidíte plynúť, vyvstane vám skôr alebo neskôr na myseľ otázka, kde v sebe vôbec berie takú energiu.S rovnakým zaujatím sa potýkali už Di María rodičia, ktorých trojročný syn ničil závratne rýchlo všetko, čo sa mu len priplietlo do cesty. Doktorský recepis znel jasne - nech skúsi hrať futbal. Od tej chvíle už vola l pod neprebernú aktivitou svojho majiteľa len a len malý loptu.
Podobne ako Messi ani Di María nemal svoje futbalové začiatky jednoduché. V rodnom Rosaria síce jeho chudobná rodina zo štvrte La Ceramica mala sotva na živobytie, avšak na kopačky sa malému Angelo našťastie zložiť dokázala.
Di MARIEOVÁ matka Diana ho na tréningy vozila do susedstva na bicykli.Keď míňali mestský štadión, hovorievala mu "raz tu budeš hrať." Jeho otec Miguel, ktorý sa pýšil podobnými prednosťami ako syn, sa sám skoro presadil na prvoligovej úrovni, keby len nebolo vážneho zranenia kolena. Namiesto hnaný sa za loptou tak následných šestnásť rokov strávil v skladisku uhlie, netreba dodávať o koľko horšie podmienky išlo. Mladý Ángel mu už odmalička pomáhal, v pätnástich sa staral o objednávky aj o balenie uhlia do vriec.
V sedemnástich potom "FIDE", v preklade Rezance, dosiahol na svoj sen a dočkal sa debutu na Rosar io Central.Keď sa dva roky nato ozvala lisabonská Benfica, dal si Ángel k srdcu otcovu radu, že "vlak tadiaľ prechádza len raz." Za podporu naprieč ťažkými časmi sa mu aj celému zvyšku rodiny odvďačil kúpou domu a finančným zabezpečením , aby Miguel už s tvrdou prácou nemusel pokračovať. Rovnako blízky vzťah má Di María aj so svojimi šiestimi priateľmi z detstva. V osemnástich rokoch si vtedy všetci nechali urobiť rovnaké tetovanie (môžete ho zahliadnuť na Di MARIEOVÁ ľavom predlaktí), aby sa bez ohľadu na diaľku, ktorá ich od seba delí, cítili stále vo svojej blízkosti.
Netrvalo dlho a vychádzajúce hviezda argentínskeho futbalu sa presadila aj v reprezentácii.Najprv prišlo víťazstvo na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov v Kanade, kde vo finále Argentínčania s Di María v zostave prehrali Českú republiku, hoci po góle Martina Fenin po hodine hry prehrávali. Zlato z Olympijských hier v P ekingu bol ďalším z Di Máriových skorých úspechov, jeho gól vo finále sa dokonca ukázal byť tým víťazným.V roku 2009 si potom pripísal svoj prvý zásah aj v drese A tíme. "Bude jedným z najlepších na svete, vychutnávam si každý pohľad na jeho hru," rozplýval sa legendárny Diego Maradona, ktorý vtedy argentínsku reprezentáciu viedol.
Na minulom MS však Di María so svojimi výkony spokojný nebol. "Musím sa naučiť brániť, nedarilo sa mi zvyknúť si na pozíciu, ktorá pre mňa bola novou. Nehral som ani trochu dobre, som so sebou hrubo nespokojný," nadával si pracovitý stredopoliar, hoci vypadnutie Argentíny už vo štvrťfinále rozhodne nebola jeho chyba.Možno ale toto nepodarené majstrovstvá zafungovalo aspoň v tom ohľade, že na sebe Di María naozaj ešte viac zapracoval.
Katalyzátorom výkonov ortodoxného ľaváka - "Než center pravačkou je mi bližší aj Rabon" - sa stal prestup z B enficy do Realu Madrid. Ako je dobre známe, José Mourinho zbožňuje rýchle výbušné snaživých a Di María pod jeho vedením napriek skeptickým názorom fanúšikov čoskoro exceloval v základnej zostave. Avšak s odchodom Mourinha do londýnskej Chelsea sa Di MARIEOVÁ role v Reale stala neistou.Nepomohol tomu ani sám obscénnym gestom, keď bol na začiatku tohto kalendárneho roka vystriedaný za rekordnú letnú posilu Garetha Balea.
Avšak aj Carlo Ancelotti nakoniec pre Di Mariu našiel tú pravú úlohu, v ktorej sa jeho usilovnosť a takmer nevyčerpateľný fyzický fond bezo zvyšku našli. V stredu zálohy, rovnako ako teraz v argentínskej reprezentácii, doplňoval Di María ráznymi prieniky už tak nadupanou ofenzívu Realu, a zároveň si stíhal aj plniť defenzívne povinnosti.
Hráč, ktorý sníva o zavŕšenie hráčskej kariéry späť na Rosario Central, ide na majstrovstvá v najlepších rokoch a najlepšej forme svojho života.Ko niec koncov raz dokonca počas kvalifikácie navliekol aj kapitánsku pásku. Áno, pozornosť sa bude sústrediť na Messiho, avšak Ángel Di María bude v ceste za vysnívaným titulom z Maracaná pre Alejandra Sabella bez preháňania rovnako tak kľúčovým hráčom.
Tréner: Alejandro Sabella
Päťdesiatdeväťročný Alejandro Mario Igalo Gerardo Sabella prežil na Argentínčana svojej doby mimoriadne pestrú hráčsku kariéru, na ktorú nadviazal ako tréner trochu nezvyklým spôsobom, ktorý ho v posledných troch rokoch vyniesol až ku kormidlu argentínskej reprezentácie.
Všetko ale pekne poporiadku.Ako odchovanec River Plate sa Sabella snažil preraziť z pozície ofenzívneho záložníka práve v slávnom argentínskom veľkoklubu. V ceste za presadením mu však dlhé roky stála klubová legenda Norberto Alonso, niektorými označovaný za najlepší AM, aké argentínsky futbal kedy poznal. Aspoň na rok po Alonsovo prestu pe do Marseille sa Sabella podarilo pretlačiť do základnej zostavy, kde sa veľkou mierou podieľal na titule River Plate v ligovom predchodcovi Campeonato Metropolitano.Po skorom návrate Alonsa však znova zostal prikovaný k lavičke náhradníkov.
Príležitosť pravidelného nastupovanie, bez toho aby musel zmeniť klubové farby vo vlastnej krajine, dostal Sabella pomerne nečakanú - z Anglicka. Záujem totiž prejavil Sheffield United, ktorý podľa kuloárnych informácií najprv cielil na istého mladíka s menom Diego Maradona, avšak kvôli výške možnej prestupovej čiastky nakoniec Blades siahli po dvadsaťdvaročnej Sabella.Ten si v červenobielom pruhovanom drese odkroutil dve vydarené sezóny, v ktorých si v 78 zápasoch pripísal osem strelených gólov a zapísal sa navždy do pamäti fanúšikov Blades, ktorí v tom čase na podobné persony z južnej Ameriky neboli zďaleka tak zvyknutí, ako je tomu dnes.
Počas následného nevýrazné ho angažmán v Leedse vyzeral Sabella cestu späť domov. Vyslobodenie prišlo po roku z Estudiantes de la Plata, kde si "Pachorra" (leňochoda), ako sa Sabella kvôli chýbajúcej výbušnosti na ihrisku prezývali, vyhliadol tréner Carlos bilard. Pod jeho taktovkou si Sabella pripísal do kariérneho životopisu nielen dva ligové tituly, ale aj nahliadnutie do reprezentácie.Keď sa totiž v roku 1983 bilard stal šéfom Albiceleste, nominoval k niekoľkým priateľským zápasom a Copa América z toho istého roku i svojho chránenca z klubovej úrovne.
Záverečné roky svojho už tak pestrého účinkovanie na zelených pažiti strávil Alejandro Sabella v brazílskom grémiách a mexickom Irapuato, kde v lete 1989 ukončil aktívnu hráčsku kariéru. Päť rokov nato sa už pustil do trenéřiny, avšak iba v úlohe vedľajšej. Sabella totiž spojil svoje sily so slávnym obrancom-kanonierom Daniel Passarella.Ako Passarellův asistent sa mohol zaučiť okrem iného práve u argentínskej reprezentácie, v talianskej Parme, uruguajskom národnom tíme, mexickom Monterrey či slávnom Corinthians v Brazílii. Ešte v roku 2006 si toto nerozlučné duo strihli spoločné pôsobenie v River Plate, ktoré doviedli k tretiemu miestu v prebiehajúcej Aperture.
Až v roku 2009, teda dvadsať rokov od doby, kedy zavesil kopačky na klinec, si Alejandro Sabella trúfol na svoje prvé samostatné angažmán.Pätnásteho marca sa stal hlavným koučom klubu, v ktorom strávil najdlhší úsek svojej hráčskej kariéry, teda Estudiantes. Úspech sa dostavil takmer okamžitý - ešte toho istého roku sa laplatští chopili trofeje za výhru Copa Libertadores. Na Majstrovstvách sveta klubov sa potom ukázala aj skvelá taktická pripravenosť celkov pod Sabellovým vedením, kedy Estudiantes zastavila až vo finále favorizovaná Barcelona, a to ešte po predĺžení! Rok nato prišiel triumf aj v domácej Aperture a všetko sa z dalo byť ružové. Vo februári 2011 však populárny tréner prekvapivo oznámil rezignáciu.Jednou z mnohých teórií, prečo tak urobil, mali byť nezhody s klubovým vedením, ktoré odmietalo vstúpiť na hráčsky trh a priviesť Sabella nového útočníka.
Následná reakcia fanúšikov aj hráčov samotných bola ohromujúca. Natoľko ohromujúce, že Sabella dokonca musel svoju rezignáciu nakrátko odvolať, avšak po ďalších rokovaniach hneď o deň neskôr svoj úmysel skončiť definitívne potvrdil. Aby unikol z pazúrov špekulujúcich médií, mal Sabella namierené do Spojených arabských emirátov na lavičku celku Al Džazíra.V tej dobe však po neúspešnom predstavenie na Copa América skončil na poste trénera argentínskej reprezentácie Sergio Batista, AFA nezaváhala a Sabella logicky tejto ponuke nemohol odolať.
Prednosti
Jedným z prvých Sabellových krokov v novej funkcii bolo vymenovanie Lionela Messiho kapitán om. Toto rozhodnutie sa vzápätí ukázalo byť tým správnym, Messi si vzal pásku k srdcu, cítil väčšiu zodpovednosť za reprezentačné výsledky a v kvalifikácii išiel s desiatimi vstrelenými bránkami príkladom. Problém s distribúciou lôpt zo zálohy, ktoré chýbajú ekvivalent barcelonských Xaviho s Iniesta, nahradil Sabella rýchlosťou a priamočiarosťou.Skôr než v Barcelone si tak Messi musí v reprezentácii pripadať ako v Reale Madrid. Uvidíme, čo si na nás päťdesiatdeväť ročný Pachorra prichystá v Brazílii, rozhodne však možno (pri všetkej úcte k Diegu Maradonovi) konštatovať, že Argentína má na svojej lavičke ozajstného trénera.
Taktická prepracovanosť, ktorej sa pod Sabellovou taktikou pýšili Estudiantes , teraz ovládajú v rozostavení 4-3-3 aj Albiceleste, a ich dlhoročná najväčšie slabina, teda chabá defenzíva, by mala byť konečne minulosťou.K tomu prispievajú hlavne Javier Mascherano s Fernandom Gagom, ktorí v národnom drese oproti svojim klubovým farbám výkonnostne rastú aspon o dve poschodia a mali by poskytnúť dostatočnú základňu pre všetky chúťky, ktoré len argentínskou ofenzívu popadnú.
Netreba siahodlho popisovať, aký delostrelecký arzenál má Alejandro Sabella na brazílskom šampionáte k dispozícii. Už len špekulácie, či má na zisk zlatej kopačky pre najlepšieho strelca MS väčšie šance Messi, Agüero alebo napríklad Higuaín hovorí za všetko.K tomu si pridajte agilného Lavezziho, extravagantného Palacio či najlepšieho hráča tohtoročného finále Ligy majstrov Ángela di Maríu, a máte taký ofenzívnej kokteil, z ktorého sa musí robiť zle každej súperovej obrane.
Slabiny
Aj keď vďaka Sabellově prácu získal argentínsky tím svoju tvár a javí sa ďaleko kompaktnejšie, než ako tomu bolo pred štyrmi rokmi pod taktovkou Diega Maradonu, stále visí otázniky nad pevnosťou bie lomodré defenzívy. Brankár Romero je síce neoddiskutovateľnú jednotkou, ktorá odchytal celú kvalifikáciu, avšak v kniežacom Monaku sa sotva pozrel na ihrisko, ako bola sezóna dlhá.Stoperské dvojica Garay - Fernández je neodohranie a zvlášť u Fernándeza panujú obavy, že jeho obmedzená pohyblivosť nepríde Albiceleste v neskoršej fáze šampionátu draho. Pre mladého ľavého beka Marcosa Roja navyše pôjde o prvý veľký turnaj v kariére.
Predpokladaná zostava:
Romero - Zabaleta, Garay, Fernández, Rojo - Gago, Mascherano , Di María - Higuaín (Lavezzi), Messi, Agüero.
Abonner på:
Kommentarer til indlægget (Atom)
Ingen kommentarer:
Send en kommentar
Bemærk! Kun medlemmer af denne blog kan sende kommentarer.